V mnohých prípadoch sídlia tam, kde žijú rodiny ich zakladateľov po celé generácie. Zamestnávajú miestnych ľudí, zásobujú sa tovarom od domácich dodávateľov alebo podporujú lokálne športové kluby či kultúrne podujatia a inštitúcie.
Korene v regióne
Pokiaľ má firma zahraničného majiteľa, prípadne ju vlastní veľký slovenský koncern, jedným z dôležitých kritérií, na základe ktorých si vyberá svoje sídlo, sú čo najnižšie náklady. Ak napríklad cena práce v danom regióne stúpne a majiteľovi sa inde otvoria nové možnosti s porovnateľne kvalitnou infraštruktúrou, neraz sa rozhodne prevádzku presťahovať. V minulosti sme boli svedkami viacerých prípadov, keď zahraničná centrála rozhodla o odchode do regiónov či krajín s nižšími nákladmi na prácu. V roku 2010 takto napríklad skončil v Prievidzi japonský koncern Yazaki, čo sa dotklo 1 200 zamestnancov. Vlani sa zase objavili úvahy, že odchod z našej krajiny pripravuje juhokórejský gigant Samsung.
V prípade rodinných firiem je takýto vývoj oveľa menej pravdepodobný. Podnik má vo svojom regióne hlboko zapustené korene. V danej obci či meste žije podstatná časť rodiny. Firma v nejednom prípade zamestnáva mnoho domácich obyvateľov. Zakladatelia či šéfovia lokálnych rodinných firiem sú často vo svojom regióne takí populárni, že ich ľudia zvolia za miestnych poslancov alebo dokonca starostov.
Rodinné firmy tiež pomáhajú vytvárať a budovať dlhodobé ekonomické zameranie regiónov. Na Slovensku máme takých oblastí hneď niekoľko. Malé Karpaty, najmä mestečká a dedinky medzi Bratislavou Trnavou, sú známe mnohými rodinnými vinárstvami. V regióne ich pôsobia zhruba štyri desiatky. Napokon, patrí medzi ne i šenkvická Karpatská perla Ladislava a Margity Šebovcov. Na juhu Slovenska sú to zase spoločnosti s poľnohospodárskou orientáciou.
Podobným regiónom ako Malé Karpaty je Južná Morava, kde sa nachádza až 96 percent vinohradníckych plôch registrovaných na území Českej republiky. V tejto oblasti fungujú desiatky rodinných vinárstiev.
Vinohradníctvo je neraz vedľajším biznisom väčších rodinných firiem, ktoré sa zameriavajú na úplne iný segment. Jednou z takýchto spoločností je Alca plast manželov Františka Fabičovica a Radky Prokopovej. Firma sídliaca v Břeclavi je v Česku i na Slovensku jednotkou vo výrobe sanitárnej techniky.
A práve Alca plast sa stará o rozvoj celého regiónu Južnej Moravy. „Jedným z odborov môjho podnikania je i krajinotvorba. Zaujíma ma krajina, v ktorej žijeme. To, čo sa v našom kraji počas socializmu udialo, teda regulácia rieky Dyje a intenzifikácia poľnohospodárstva, bol barbarský čin. My sa teraz snažíme vrátiť krajinu južnej Moravy do toho stavu, aký bol pred druhou svetovou vojnou alebo čiastočne v 60. rokoch minulého storočia,“ uviedol v rozhovore pre HN Fabičovic, ktorý je spolu s manželkou aktuálnym českým EY Podnikateľom roka.
A obaja pomáhajú regiónu aj inak. Podporujú vzdelávanie na miestnych školách a financujú lokálne futbalové tímy na dedinách, ktoré nemajú peňazí nazvyš. „Našu pomoc dostávajú futbalisti v juhomoravských obciach Valtice, Hlohovec, Břeclav, Lednice či Rakvice. Snažíme sa, aby mali vybavenie na lepšej úrovni,“ dopĺňa Fabičovic.
Ekonomické stratégie EÚ
Spoločnosti založené, riadené a rozvíjané rodinami tak výrazne prispievajú k celkovému regionálnemu rozvoju. Práve ten je cieľom ekonomických stratégií Európskej únie, ktorá sa aj kvôli tomu usiluje rodinné podniky podporovať. „Je to nová koncepcia, ktorá sa len minimálne zohľadnila pri príprave doterajšej politiky regionálneho a lokálneho rozvoja,“ uvádza Rodrigo Basco z nemeckej Witten/Herdecke University vo svojej štúdií Rodinný biznis a regionálny rozvoj. Podľa neho rodinné firmy vzhľadom na svoj špecifický spôsob podnikania môžu zohrať významnú úlohu vo vytváraní, organizovaní a umiestňovaní regionálnych produktov a procesov. Majú tiež možnosti byť životaschopnou alternatívou voči štandardným korporátnym mechanizmom známym z veľkých miest.