Na jednej strane megalomanské rezorty svetoznámych hotelových sietí rozprestierajúce sa pozďlž desiatok kilometrov pobrežia Čierneho, Jadranského či Stredozemného mora. Na strane druhej malé hotelíky či penzióny ležiace bokom od pláže, v ktorých niekoľko členov rodiny často vykonáva doslova všetky činnosti.
Tak vyzerá turizmus v Chorvátsku, Taliansku či Bulharsku, kde rodinné podnikanie predstavuje dôležitú alternatívu globálnym značkám. A mnohí dovolenkári si s týmito rodinami vytvorili taký vzťah, že sa do ich hotelov vracajú každé prázdniny.
Taxikár aj kuchár
Mestečko Pomorie neďaleko slávneho čiernomorského Slnečného pobrežia. Ak si za miesto letnej dovolenky vyberiete miestny hotelík Zeus, je dosť pravdepodobné, že vás na letisko v niekoľko kilometrov vzdialenom meste Burgas príde autom vydzvihnúť jeden z dvoch synov manažérky Vesky Balachievovej. „Hotel sme zrekonštruovali pred 11 rokmi a sami sa musíme postarať prakticky o všetko. Obľúbili si nás najmä Slováci. Niektoré rodiny sem chodia už desať rokov každé leto,“ tvrdí pre HN Veska.
Jeden z jej synov okrem úlohy hotelového „taxikára“ zároveň pracuje v kuchyni a stará sa o ďalšie služby. „Tieto papriky a paradajky pochádzajú z našej rodinnej farmy, sú stopercentne bio,“ upozorňuje, keď vám prinesie na stôl obed či večeru, už tradične bohatú na zeleninu.
Takýchto hotelov je nielen v Pomorí, ale na celom bulharskom pobreží mnoho. Chodiť si sem zvykli najmä rodiny s deťmi či staršie páry, ktorým je rušný dovolenkový život v rezortoch priamo na pláži cudzí.
Rodinné biznisy nájdete v bulharskom turistickom sektore aj v inej podobe. „Počas roka pracujem na univerzite v Sofii, v hlavnej dovolenkovej sezóne zase pomáham svojej mame v našej agentúre,“ hovorí pre HN vynikajúcou angličtinou Christina Slavovová, manažérka rodinnej turistickej služby Zefir v Pomorí.
Práve Christina je ukážkovým príkladom nastupujúcej generácie v rodinnom biznise. Skúsenosti zo zahraničia, jazyková vybavenosť či mladícka dravosť sľubujú, že po generačnej výmene, ktorou podobne ako Slovensko prechádza v tomto období aj Bulharsko, to s biznisom pôjde ešte lepšie než doteraz.
Tomu by však podľa Christiny mala pomôcť aj vláda v podobe väčšej pomoci určenej menším rodinným podnikom. „Rodinné firmy tvoria dôležitú súčasť nášho turistického sektora a rozhodne ich budeme podporovať aj naďalej,“ uviedla v rozhovore pre HN bulharská ministerka turizmu Nikolina Angelkova.
Rodinný biznis sa však v juhoeurópskych štátoch netýka len rezortov na pobreží. „Len v okolí Plovdivu registrujeme 55 rodinných vinárstiev. Snažíme sa ich zapojiť do našich programov rozvoja cestovného ruchu. Zahraniční turisti si však obľúbili aj rodinných producentov ďalších gastronomických výrobkov, napríklad pikantných omáčok z dielne farmy Chilli Hills,“ vymenúva pre HN Viktor Jankov, zástupca riaditeľa pre medzinárodné vzťahy Európskeho hlavného mesta kultúry 2019 Plovdiv.
Rodinné vinárstva
Jedným z rodinných vinárstiev, ktoré v poslednom období zažíva aj medzi zahraničnými turistami obrovský boom, je Starosel, ležiaci v rovnomennej obci na úpätí Srednej Gory. Jeho majiteľ Angel Angelov tu od vzniku vinárstva v roku 2005 dokázal za 14 rokov vytvoriť veľký hotelový aj kúpeľný komplex, kde je ochutnávka vína vo vernej napodobenine tráckej podzemnej pivnice veľkým zážitkom. „Starí Trákovia tu pestovali víno už vo štvrtom či piatom tisícročí pred našim letopočtom. Podnik dnes z manažérskej pozície vedie niekoľko členov rodiny,“ uvádza pre HN mladá zamestnankyňa Lora, ktorá sprevádza záujemcov počas degustácie vín Starosel. Niektoté rodiny pritom v tejto oblasti pestujú víno už počas štyroch či piatich generácií.