Kým na Slovensku sa za rodinnú firmu považuje zhruba 60 až 70 percent spoločností, v zahraničí, kde má rodinné podnikanie oveľa bohatšiu tradíciu, je tento podiel výrazne vyšší. Spomedzi európskych krajín dominuje v tomto smere Nemecko, z globálneho hľadiska je lídrom rodinného podnikania Blízky východ.
Nové stratégie
Podľa nedávnej štúdie Family Firm Institute prispievajú rodinné firmy asi 70 až 90 percentami ku globálnemu hrubému domácemu produktu, čo predstavuje približne 60 biliónov eur. V nasledujúcich rokoch by to malo byť ešte viac. Zvyšujúca sa štátna podpora rodinných firiem je totiž neoddeliteľnou súčasťou ekonomických stratégií viacerých krajín sveta.
S takýmto plánom prišla aj vláda Spojených arabských emirátov. Krajina, ktorá vybudovala svoje bohatstvo na obrovských zásobách ropy, si je veľmi dobre vedomá toho, že náleziská čierneho zlata nie sú nekonečné. Úrady v Abú Zabí odhadujú, že podiel ropného priemyslu na hrubom domácom produkte klesne z aktuálnych približne 30 percent na nulu do roku 2070.
Prirodzene, tieto zmeny si budú vyžadovať podporu úplne nových sektorov, najmä udržateľných zdrojov energie či nových technológií. „Nová stratégia vytvára mimoriadne živnú pôdu pre rodinné podnikanie v krajine,“ citoval portál americkej súkromnej biznis školy Babson College ministra hospodárstva Spojených arabských emirátov Sultána bin Sajída al-Mansúrího.
Rodinné podnikanie má pritom na bohatom Arabskom polostrove už teraz významné postavenie – spadá pod neho asi 90 percent celého súkromného sektora. A rodinný biznis generuje viac ako 70 percent všetkých pracovných miest v Perzskom zálive.
Podobne ako na Slovensku či v západných krajinách, aj mnohé arabské rodinné podniky sa potýkajú s jedným vážnym problémom – otázkou nástupníctva. Ten je pritom na Blízkom východe vypuklejší než po minulé roky či desaťročia. Dôvodom je globalizácia a rozširujúce sa možnosti vzdelávania. Kým predtým bolo nepísaným pravidlom, že najstarší syn prevezme po otcovi biznis, ktorý si rodina odovzdáva z generácie na generáciu, dnes je všetko inak. Mladí muži čoraz častejšie chodia študovať do zahraničia, prípadne sa zamestnávajú v globálnych gigantoch, ktoré si na Blízkom východe zriadili svoje pobočky. Alarmujúco znejú aj štatistiky, podľa ktorých sa len štvrtina rodinných firiem regiónu snaží aktívne zapracovať nastupujúce generácie do chodu podniku.
Vec cti a tradície
Na Blízkom východe pritom stále existujú krajiny, v ktorých je preberanie rodinných firiem vecou cti a tradície. Ich podpora je zakotvená priamo v zákonoch. Jednou z nich je Jordánsko, kde často pokračujú v rodinnom biznise aj utečenci, ktorí sem prišli z Palestíny. „Náš podnik založil môj otec ešte v roku 1936. V Palestíne viedol malý obchod, v ktorom predával produkty iným farmárom. Ja som tento obchodný model prevzal a pokračujem v ňom aj v Jordánsku,“ tvrdí Chálid Mikdádí, prezodent agrárnej spoločnosti Agrimatco a jordánsky EY Podnikateľ roka 2016.