Minulý mesiac ste v Taškente slávnostne otvorili regionálne zastúpenie Európskej investičnej banky. Prečo ste si vybrali práve Uzbekistan a čo si od toho sľubujete?
Existuje niekoľko dôvodov, prečo sme si vybrali Taškent. Jedným z nich je určite geografia, keďže sme otvárali zastúpenie pre celý región Strednej Ázie. To znamená pre Kazachstan, Uzbekistan, Tadžikistan a Kirgizsko. Dúfajme, že v budúcnosti k nim pribudne aj Turkménsko, to však ešte nie je isté. No a práve Taškent má v celom tomto regióne centrálnu polohu. To je jedna vec. Druhá vec je tá, že Uzbekistan je najväčšia zo spomínaných krajín, a to tak z hľadiska počtu obyvateľov, ako aj veľkosti ekonomiky. Toto tiež zohralo istú úlohu. Čiže povedal by som, že toto sú asi dva hlavné dôvody, prečo sme práve v uzbeckom Taškente.
Mali ste už predtým ako EIB kontakty a nejakú formu spolupráce so Strednou Áziou, len teraz sa to určitým spôsobom inštitucionalizuje?
Presne tak. My fungujeme úplne inak než povedzme Európska banka pre obnovu a rozvoj, ktorá tu má ohromnú armádu ľudí. Máme tu iba jedného reprezentanta, možno pribudnú ďalší dvaja či traja ľudia. Uvidíme. Na druhej strane veľa toho robíme z našej centrály v Luxemburgu, takže ten človek je tu skôr akýmsi styčným dôstojníkom. Máme skrátka iný spôsob fungovania než EBOR či iné inštitúcie. V každom prípade chceme byť v tomto regióne prítomní a viditeľní, keďže je to dôležité pre naše aktivity a priame kontakty. Avšak samotné operácie sa tu realizovať nebudú. Hlavnú časť práce urobíme v Luxembursku. Do týchto krajín vycestujeme vtedy, keď to bude potrebné.
V článku sa ešte dočítate:
• Prečo padla voľba práve na Uzbekistan.
• O ktoré kovy má Európa najväčší záujem.
• Aké šance sa otvárajú slovenským firmám.
• Prečo región čoraz viac láka európske investície.
Dostupné pre predplatiteľov 
O ktoré segmenty máte v rámci spolupráce so stredoázijskými krajinami najväčší záujem?
My sa tu koncentrujeme na štyri hlavné oblasti, v ktorých podľa mňa existujú najväčšie priesečníky medzi záujmami Európskej únie a Strednej Ázie. Na strane EÚ ich definuje niečo, čo nazývame Global Gateway. Je to v podstate stratégia, pomocou ktorej sa snažíme európskemu biznisu otvárať dvere do sveta.
Hovoríte, že sa koncentrujete na štyri hlavné oblasti. O aké segmenty ide?
Jedna oblasť je doprava, respektíve konektivita, teda budovanie spojení s inými regiónmi. Sú to najmä rýchlostné cesty a železnice, prostredníctvom ktorých chceme Strednú Áziu napojiť na Európu. Samozrejme, Stredná Ázia môže potom slúžiť aj ako akýsi most, ktorý nás prepojí s ďalšími regiónmi ležiacimi ešte viac na východ, hlavne s Čínou. Druhá vec je energetika, k čomu by som prirátal ešte vodu, vodné hospodárstvo a klimatické projekty. To je tiež veľmi dôležité.
Prečo ste tieto segmenty spojili do jednej oblasti?
Z mnohých dôvodov. Tieto projekty sú často energetické a zároveň vodohospodárske. Trebárs hydroelektráreň Kambarata-1, ktorá sa nachádza v Kirgizsku, má veľký dosah na vodné hospodárstvo v Kazachstane a Uzbekistane. Sú tu i ďalšie podobné projekty. V júni sme podpísali vyhlásenie o zámere s uzbeckou vodohospodárskou firmou Uzsuvtaminot JSC, ktorá sa zameriava práve na vodné a odpadové hospodárstvo v Taškente. Na základe tejto dohody im budeme poskytovať odborné poradenstvo. Následne uvidíme, či naša poradenská činnosť vyústi do nejakého konkrétneho projektu.
A čo ďalšie sféry spolupráce?
Treťou oblasťou je digitálna konektivita. Financujeme luxemburskú firmu SES, ktorá pracuje na európskom satelitnom systéme. V Kazachstane, kde už tento systém funguje, existuje nami financovaný projekt, ktorý tam prostredníctvom satelitov prepojil viac ako 300 dedín. Tento počet stále rastie, dnes ich je už dokonca okolo 390. A teraz by sa mal podobný projekt realizovať aj tu v Uzbekistane.
Pôjdete s ním aj do ďalších stredoázijských krajín?
Verím, že áno. Hneď ako sa zrealizuje v Uzbekistane, dúfame, že s ním budeme môcť expandovať ďalej do Tadžikistanu a Kirgizska. No a napokon štvrtou oblasťou sú kritické suroviny, najmä nerasty, ako sú volfrám, meď a paládium. Jednoducho všetky vzácne kovy, ktoré potrebujete do prístrojov používaných všade možne, od kozmického či automobilového priemyslu až po IT. Chceme tu podporovať nielen ťažbu týchto materiálov, ale trebárs aj ich spracovanie, aby tu zostala nejaká pridaná hodnota. Avšak jedine za podmienky, že sa dohodneme na ich odbere a dovoze do Európskej únie.
To nemusí byť zlý nápad, keďže o vzácne kovy sa rozpútal tvrdý boj. Aktívna je v tomto smere najmä Čína, ktorá dokonca zakázala vývoz niektorých minerálov. Veríte, že sa na takomto niečom dokážeme so Strednou Áziou dohodnúť?
Logisticky to síce môže byť trochu zložité, keďže tie krajiny sú predsa len dosť ďaleko a dopravné náklady sú tým pádom vysoké, takže sa to nie vždy vyplatí. Avšak pokiaľ by sme mali zaistený odber pre európske firmy, tak aj takéto projekty by sme tu podporovali. Čiže ak by som to mal zhrnúť, bavíme sa o štyroch hlavných oblastiach spolupráce – železničnej a cestnej doprave, energetike, vode a klimatických záležitostiach, digitálnej konektivite, ako aj ťažbe a spracovaní vzácnych kovov.
Dá sa teda povedať, že takáto spolupráca bude výhodná pre obe strany a budeme z nej ťažiť tak my, ako aj oni?
Áno, vystihli ste to úplne presne.
V 90. rokoch po rozpade Sovietskeho zväzu bola Stredná Ázia stále pod silným vplyvom Ruska. Dnes tu obrovský priestor získava Čína. V Uzbekistane to vidno doslova na každom kroku. Ešte pred dvoma či troma rokmi v Taškente jednoznačne dominovali americké Chevrolety, keď na jeho uliciach bolo 19 z 20 áut práve tejto značky. Dnes im veľmi zdatne konkurujú čínske elektromobily. A to isté platí aj o ďalších oblastiach. Snaží sa Európa posilňovať v Uzbekistane svoje vlastné pozície a neprenechať všetko iba Číne, ktorá neraz ide doslova cez mŕtvoly a podobne ako v Afrike sa aj tu z jej strany hovorí o novodobom kolonializme?
Určite áno. Je v našom záujme, aby sme tu boli prítomní. My ako Európska únia chceme podporiť naše firmy, aby tu fungovali a nezostalo to tu napospas Číne či iným podobným štátom. Na druhej strane si myslím, že stredoázijské krajiny už takisto aktívne hľadajú spoluprácu s Európskou úniou. A že nás vidia ako veľmi spoľahlivých partnerov, bez nejakých vedľajších úmyslov.
Otvára sa tu priestor aj pre slovenské alebo české firmy?
Jednoznačne áno. Ako dobrý príklad takejto českej firmy môžem uviesť spoločnosť Škoda Transportation, ktorá sem bude teraz predávať vlaky. (Škoda Group podpísala koncom apríla počas stredoázijskej cesty premiéra Andreja Babiša dohodu o strategickej spolupráci na dodávku a servis desiatich moderných elektrických vlakov do Uzbekistanu, pozn. red.) A určite sa môže otvoriť priestor i pre slovenské spoločnosti.
Počas vašej júnovej návštevy Uzbekistanu ste sa zúčastnili na piatom ročníku prestížneho Taškentského medzinárodného investičného fóra, kde ste spolu s bývalou chorvátskou prezidentkou Kolindou Grabarovou-Kitarovićovou či so srbským ministrom pre medzinárodnú ekonomickú spoluprácu Nenadom Popovićom debatovali v panelovej diskusii na tému strategického partnerstva medzi EÚ a Strednou Áziou. Využili ste cestu do Taškentu aj na rozhovory s poprednými uzbeckými predstaviteľmi?
Áno, samozrejme, mal som mnoho takýchto stretnutí vrátane rozhovorov so zástupcami jednotlivých uzbeckých ministerstiev. Môžem spomenúť debatu s vicepremiérom pre investície, priemysel a obchod Džamšidom Chodžajevom, ale i s námestníkom ministra energetiky či s ľuďmi z vodohospodárskej firmy Uzsuvtaminot JSC, o ktorej som hovoril už predtým. Mali sme tiež krátke rokovanie s ministrom pre investície alebo s námestníkom ministra financií. Takže som absolvoval naozaj veľa rokovaní, už si na všetky ani nepamätám.
Taškentské medzinárodné investičné fórum sa profiluje ako nadnárodná platforma, kde si dávajú zraz odborníci nielen z Uzbekistanu či Strednej Ázie, ale doslova z celého sveta. Svedčí o tom napokon aj vaša osobná prítomnosť.
Máte pravdu, aj ja sa snažím o stretnutia nielen s uzbeckou stranou, ale i s predstaviteľmi ostatných štátov. V Taškente som hovoril napríklad s kazašským námestníkom ministra zahraničných vecí.
Stretli ste sa aj so zástupcami ďalších stredoázijských krajín?
Bohužiaľ, nie, tentoraz to bol len Uzbekistan a Kazachstan, ale keď som tu bol pred polrokom, mal som rokovania aj s reprezentantmi Tadžikistanu a Kirgizska. Jednoducho so zástupcami všetkých stredoázijských štátov, snáď okrem Turkménska.
Je to dôležité aj kvôli tomu, že hlavne Uzbekistan a Kazachstan sa otvárajú svetu. Prijali prozápadné reformy a chcú mať dobré vzťahy na všetky štyri svetové strany – s Európou, Ruskom, Čínou aj USA. Najmä po vypuknutí ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa usilujú vymaniť z príliš silného vplyvu Moskvy. Čiže zrejme aj preto je v ich záujme posilňovať vzťahy s Európskou úniou.
Rozhodne majú záujem o posilňovanie vzťahov s Európou. Ja sa nechcem púšťať do nejakých politických špekulácií, ale myslím si, že veľký záujem o nás majú práve z toho dôvodu, že vedia, že ich berieme ako priateľov. Skrátka, že chceme používať také metódy a prinášať také investície, z ktorých budeme profitovať všetci – ako oni, tak aj my.
Reprezentácia EIB sa nachádza v taškentskom Medzinárodnom biznis centre, kde sídli i delegácia Európskej únie. Budete svoju tunajšiu činnosť koordinovať s Európskou komisiou?
Áno, samozrejme. Vedúci nášho zastúpenia pre Strednú Áziu je Francúz Olivier Kueny, ktorý sídli v kancelárii zastúpenia Európskej únie, takže je vlastne fyzicky priamo s nimi. Vzájomná koordinácia je skutočne veľmi dôležitá. Ako som už povedal, naše projekty spadajú pod európsku globálnu stratégiu Global Gateway. A my na realizácii našich priorít úzko spolupracujeme s Európskou komisiou. Napokon práve ona nám dáva mandáty a poskytuje záruky za naše operácie.
Od návratu nevyspytateľného amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu v januári minulého roka sa Európska únia snaží posilňovať vzťahy s rôznymi regiónmi. Uzavrela dohody o voľnom obchode s juhoamerickým zoskupením Mercosur či s krajinami, ako sú India, Indonézia či Austrália. Táto diverzifikácia partnerov zrejme zapadá do spomínanej európskej stratégie Global Gateway.
Táto otázka má dve dimenzie. Jednak je to diverzifikácia, o ktorú sa ako Európa rozhodne usilujeme. Druhá vec je však tá, že sa dnes už nehanbíme hovoriť o tom, že aj my predsa máme svoje vlastné záujmy. A že už neexportujeme iba naše hodnoty, ale prirodzene hľadáme priesečníky záujmov nás a našich partnerov. Myslím si, že v prípade Strednej Ázie sme našli veľmi dobrý priesečník práve v tých prioritách, o ktorých som sa zmienil.
Doteraz sme tento región možno trošku opomínali. Teraz nastal čas, aby sme ho začali znovu objavovať.
A práve o tom je celá stratégia Global Gateway. Okrem diverzifikácie chceme ukazovať, že aj Európa dokáže bojovať za svoje záujmy.
Budeme v tejto politike pokračovať i naďalej a hľadať nejaké ďalšie partnerstvá a spojenectvá v iných regiónoch?
Samozrejme, my sa primárne sústreďujeme na našich najbližších susedov. Veľmi zásadná je Ukrajina. Ďalej je to Balkán či Severná Afrika, čiže naše priame susedstvo. My však pôsobíme takisto vo vzdialenejších oblastiach, ako je práve Stredná Ázia či zvyšok Afriky. Sme aktívni taktiež v Južnej Amerike. Čiže áno, snažíme sa hľadať partnerov skutočne po celom svete.
