Referendum tak nemohlo byť platné. Páchatelia zmarenia neboli nikdy postavení pred spravodlivosť, keďže ich zbavili zodpovednosti neslávne známe Mečiarove amnestie z marca 1998.
Veľký otáznik
Dokonca ešte v roku 2002, teda na záver prvej Dzurindovej vlády, visel nad slovenskými ambíciami vstúpiť do NATO veľký otáznik. Ten opäť súvisel s Mečiarom. Hrozilo totiž, že ak by sa po štvorročnom prozápadnom úradovaní Dzurindovho kabinetu vrátilo k moci Mečiarovo HZDS, Američania ako najsilnejší člen by opäť pred nami zabuchli dvere aliancie.
Táto hrozba pritom vôbec nebola nereálna. Ešte na začiatku volebného roku 2002 prieskumy pripisovali víťazstvo práve Mečiarovi. „Zloženie budúcej vlády ovplyvní, či pozvánku do NATO dostanete alebo nie,“ povedal v januári 2002 vtedajší americký veľvyslanec na Slovensku Ronald Weiser v rozhovore pre denník Pravda.
Hoci parlamentné voľby v septembri 2002 naozaj vyhralo HZDS so ziskom 19,5 percenta, vládu nakoniec Mečiar nezostavoval. Premiérom sa druhýkrát po sebe stal Mikuláš Dzurinda, šéf SDKÚ, ktorá skončila vo voľbách druhá. O dva mesiace neskôr sme na pražskom summite aliancie dostali pozvánku do NATO, kam sme vstúpili koncom marca 2004.
V NATO aj EÚ
V prvý májový deň Dzurinda a jeho vláda doviedol našu krajinu aj do Európskej únie. Tam sme však už susedov v integračnom procese dohnali, aj keď kvôli Mečiarovi si pred nami v prístupových rokovaniach vypracovali veľký náskok. Členmi európskeho bloku sme sa stali po boku ďalších deviatich krajín vrátane Česka, Poľska aj Maďarska.