Naši južní, severní aj západní susedia dostali od spojencov z aliancie oveľa viac peňazí na rozvoj svojich armád, než my. Navyše, nemôžeme počítať s tým, že tieto prostriedky budeme čerpať dodatočne. Systém podpory totiž prechádza zmenami a v budúcnosti rozhodne nebude taký štedrý, akým bol v minulosti. Práve naopak – americký prezident Donald Trump tlačí členské krajiny NATO, aby sami vynakladali viac peňazí na zdokonalenie svojich vojenských systémov. Tým, ktorí nespĺňajú stanovenú hranicu investícií do obrany vo výške dvoch percent hrubého domáceho produktu, hrozí stopnutím aj tých peňazí, ktoré tieto krajiny poberajú.
Trumpova hrozba
Trump počas svojej minuloročnej predvolebnej kampane, ako aj krátko po zvolení za šéfa Bieleho domu avizoval, že Spojené štáty budú do rozpočtu Severoatlantickej aliancie nalievať podstatne menej peňazí, než to bolo za éry jeho demokratického predchodcu Baracka Obamu. Varoval tiež, že USA prídu na pomoc len tým ohrozeným členom aliancie, ktorí si poctivo plnia svoje záväzky týkajúce sa výdavkov na obranu. Práve Spojené štáty sú pritom v tomto smere jednotkou – na obranu minulý rok vynaložili 3,6 percenta svojho hrubého domáceho produktu, čo je suverénne najviac z celej dvadsaťdeviatky členských krajín NATO. Len predvlani investovali do tejto oblasti viac ako 650 miliárd dolárov. To je dvojnásobok toho, čo všetci ostatní členovia dohromady.
Porušenie zmluvy?
Spojenci Američanov Trumpove hrozby odmietli. Ak by ich totiž americký prezident splnil, znamenalo by to porušenie článku 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý hovorí o tom, že útok na jedného člena je útokom na celú organizáciu. Ak by ostatní nechali napadnutého spojenca napospas osudu, v podstate by sa tým stratil zmysel, ktorý mala aliancia pri svojom vzniku v apríli 1949. Tým je najmä vzájomná ochrana a záruka bezpečnosti všetkých členov.