Na obranu vynakladáme viac ako 1,1 percenta HDP. Nie je to najhoršie – menej ako jedno percento investovali vlani napríklad Slovinci či ďalšie krajiny. Na druhej strane – Poliaci spolu s Američanmi, Grékmi, Britmi a Estóncami už požadovanú dvojpercentnú hranicu prekročili. My sme zatiaľ pod sústavným tlakom, aby sme sa k nej postupne približovali.
Nárast výdavkov
Tento cieľ chce náš rezort obrany dosiahnuť v priebehu najbližších siedmich rokov. „Očakávame nárast rozpočtu ministerstva obrany na 1,6 percenta HDP v roku 2020 a na dve percentá v roku 2024,“ píše sa v oficiálnom dokumente rezortu zverejnenom v septembri tohto roka. Podľa ministra Petra Gajdoša umožní nárast výdavkov na dve percentá krajine naplniť jej záväzky zo summitov NATO.
Nízke investície do obrany však nie sú to jediné, čo nám spojenci v aliancii vyčítajú. Kritika sa na nás valí aj kvôli tomu, že naša vojenská technika je do veľkej miery ruská. Tým pádom aj jej servis či opravy sú značne závislé od ruských špecialistov. „V tomto smere sme v aliancii dokonca na druhom mieste, hneď za Bulharmi,“ vysvetľuje Jaroslav Naď. Vidno to napríklad na našich stíhačkách, kde stále používame ruské stroje Mig-29, kým napríklad Česi lietajú na švédskych Gripenoch.
Proruské vyhlásenia
Tŕňom v oku západných spojencov sú aj opakujúce sa proruské vyhlásenia a kroky našich vrcholných predstaviteľov. Čerstvým príkladom je predseda parlamentu a šéf Slovenskej národnej strany Andrej Danko, ktorý minulý týždeň vystúpil s prejavom v ruskej Štátnej dume. V ňom vyzdvihoval najmä slovanské putá medzi Slovákmi a Rusmi. To všetko v čase, keď aliancia považuje Rusko kvôli jeho úlohe v konflikte na východe Ukrajiny za aktuálne najväčšiu hrozbu pre bezpečnosť jej členov. „Samozrejme, takéto vystúpenia si lídri v NATO pozorne všímajú. Vyvoláva to pochybnosti o tom, či naozaj zdieľame rovnaké hodnoty s ostatnými členmi Severoatlantickej aliancie,“ uzavrel Jaroslav Naď.