Najväčšia roztržka sa týkala zavedenia kontroverznej dôchodkovej reformy.
Šéf koaličnej Ligy severu Umberto Bossi začal v novembri 1994 vyjednávať za Berlusconiho chrbtom s inými politikmi. Tento vývoj napokon vyústil v januári 1995 do pádu koalície, odstúpeniu mediálneho magnáta z premiérskeho postu a vzniku vlády zloženej z nestraníckych odborníkov.
Podobný scenár sa v prípade Berlusconiho opakovali aj neskôr. V roku 2005 doplatil na neúspech v regionálnych voľbách. V nich konkurenční stredoľaví kandidáti získali pod svoju kontrolu 12 zo 14 regiónov. Berlusconiho tábor ovládol iba Lombardiu a Veneto. To sa nepáčilo koaličným partnerom, ktorí avizovali odchod z vlády. Pod vplyvom koaličnej krízy sa nakoniec premiér rozhodol oznámiť prezidentovi koniec svojej druhej vlády.
