Tam, kde žije viac etník treba hľadať spor. A okrem Kurdov a Arabov majú v oblasti svoje domovy aj Turkméni a Asýrčania.
Iracké vlády Kurdov a Turkménov prenasledujú a podnikajú rôzne kampane za ich vytlačenie od roku 1960 až doteraz.
Katalyzátorom posledných nepokojov bolo referendum o nezávislosti Kurdov, ktoré sa uskutočnilo na konci septembra v troch regiónoch, ktoré spolu tvoria takzvaný Kurdistan.
Pre centrálnu vládu v Bagdade to bolo neústavné, o čom svedčí jej reakcia. Pozastavila medzinárodné lety do oblasti, zasiahla v Kirkúku a dostala na svoju stranu aj viaceré susedné krajiny vrátane Turecka.
Pre tých je referendum o nezávislosti tiež strašiakom – obávajú sa, aby nepodporilo k vyhláseniu referenda aj Kurdov žijúcich mimo Iraku.
Za to, aby sa Kirkúk plebiscitu nezúčastnil loboval Irán, Turecko, Organizácia spojených národov aj koalícia pod vedením Spojených štátov.
Vznik autonómneho štátu Kurdov podporilo v ľudovom hlasovaní až 90 percent z vyše troch miliónov voličov. Referendum sa uskutočnilo nielen v oblastiach pod správou Kurdov, ale aj v tých patriacich pod irackú správu. Pre irackého premiéra Hajdara Abádího je referendum už zapadnuté prachom.
Prezident irackého autonómneho Kurdistanu Masúd Barzání však nechce, aby hlasy vyšli nazmar. Irackí Kurdovia naďalej odmietajú zrušenie výsledkov referenda.