Ide o najväčšiu armádu na svete z hľadiska počtu vojakov. Na porovnanie – India, ktorá má asi len o 30 miliónov menej obyvateľov než Čína, disponuje 1,5-miliónovou armádou. Je teda o tretinu menšia než tá čínska. Až na treťom mieste sú v tomto rebríčku Spojené štáty.
A zatiaľ čo ešte pred 10 či 20 rokmi čínske ozbrojené sily za tými americkými výrazne zaostávali, pokiaľ ide o najmodernejšie vojenské technológie, dnes sa situácia vyrovnáva. Vojenskému technologickému rozvoju sa venuje množstvo čínskych spoločností. Centrálna vláda v Pekingu v tomto smere rozhodne nešetrí. Do výskumu a vývoja nalieva každoročne ťažké miliardy dolárov.
Čínsky obranný rozpočet sa pritom neustále zvyšuje. „Krajina minie v tomto roku na armádu takmer 210 miliárd dolárov, čo je oproti vlaňajšku nárast asi o sedem percent,“ citoval nedávno server Defense News pekinské ministerstvo financií.
Tieto peniaze idú napríklad na budovanie nových typov rakiet, ale aj modernizáciu lietadlových lodí operujúcich v moriach okolí Číny. Krajina navyše aktívne vstupuje aj do vesmíru. Koncom apríla vyniesla na obežnú dráhu Zeme hlavný modul svojej budúcej vesmírnej stanice Nebeská harmónia. Západ sa obáva, že Čína bude kozmické technológie využívať predovšetkým na vojenské účely, napríklad na špionáž.
Peking by tak napokon len kráčal v stopách USA, ktoré vidia kľúčovú súčasť budúcej obrannej stratégie práve v kozme. Americký exprezident Donald Trump už v auguste 2019 zriadil v krajine vesmírne veliteľstvo. Experti to označili za začiatok snáh o vytvorenie kozmickej armády ako nového druhu ozbrojených síl Spojených štátov.