Plavidlá jej armády brázdia vody Východočínskeho i Juhočínskeho mora, kde má Peking teritoriálne spory s Japonskom, Indonéziou, Vietnamom, Brunejom, Filipínami, Malajziou či Južnou Kóreou.
Azda najohrozenejší je však Taiwan – 23-miliónový ostrov, na ktorý si Čína robí nárok a považuje ho za svoju neoddeliteľnú súčasť. V uplynulých týždňoch vyslala takmer tri desiatky svojich vojenských lietadiel do jeho vzdušného priestoru. A lode čínskeho námorníctva, najmä torpédoborce a fregaty, sa pravidelne dostávajú do blízkosti Taiwanu. Čína vlani dokonca simulovala vojenský útok na tento ostrov. Zareagovali na to aj Spojené štáty, ktoré do oblasti vyslali dve lietadlové lode.
Samotní Taiwančania tvrdia, že vojenskej hrozbe zo strany Číny čelia prakticky neustále. „Napriek tomu sa ani pod tlakom nevzdáme demokracie. Veríme tiež, že základná premisa udržania suverenity Čínskej republiky, teda Taiwanu, sa nemôže zmeniť,“ pripomenul pre HN David Nan-yang Lee, šéf Tchajpejskej reprezentačnej kancelárie v Bratislave.
Taiwanský ľud je podľa neho ešte jednotnejší, keď čelí vonkajšej hrozbe. „Naša vláda je jednoznačne schopná vybudovať pre Taiwan bezpečnostnú bariéru. Samozrejme, budeme ruka v ruke pracovať s krajinami, ktoré zmýšľajú rovnako ako my, teda napríklad so Spojenými štátmi a Japonskom, aby sme udržali mier a stabilitu v Taiwanskej úžine.“