Azda najviditeľnejšie to je v súčasnosti na dvoch miestach. Hongkong, až donedávna považovaný za výkladnú skriňu bohatstva východnej Ázie, pretvára na svoj obraz. Rôznymi volebnými reformami, ktoré dávno prekročili tenkú hranicu demokracie, sa snaží tejto bývalej britskej kolónii vnútiť politických vodcov lojálnych čínskym komunistom.
S ostrou reakciou demokratického sveta sa stretáva aj tvrdý postup voči tibetskej či ujgurskej menšine. V zahraničných médiách sa objavujú správy o tom, že moslimskí Ujgurovia sú „prevychovávaní“ v internačných táboroch v provincii Sin-ťiang, kde sú okrem iného nútení vyrábať tovary, ktoré sa následne vyvážajú do celého sveta.
Prirodzene, peniaze získané z takéhoto predaja idú do štátnej pokladnice. „Treba si priznať, že produkty, ktoré v spomínanej provincii vyrábajú takíto novodobí otroci, sa dostávajú aj na náš trh. A ja som presvedčená, že je našou morálnou povinnosťou tomu zabrániť. Inak budeme spoluvinníkmi,“ povedala pre HN Miriam Lexmann, slovenská poslankyňa Európskeho parlamentu. Práve na ňu uvalil v marci Peking sankcie za jej činnosť v Medziparlamentnej aliancii pre Čínu.
Podľa Lexmann sa totiž vie, že mnohé výrobky pochádzajúce zo Sin-ťiangu sa produkujú v rôznych pracovných táboroch. „Veď už aj Spojené štáty prijali legislatívny rámec, na základe ktorého musia firmy dovážajúce produkty z Číny dokazovať, že nie sú vyrábané týmito otrokmi. Takýto právny rámec by sme mali priniesť aj do Európskej únie. Už sa o ňom rokuje, rozprávame sa o jeho potenciálnych atribútoch, ale zatiaľ ešte nie je na stole,“ uzavrela Miriam Lexmann.