Stalo sa to neďaleko dnešného francúzsko-švajčiarsko-nemeckého trojmedzia. „Počas letu na mňa z pevnosti Belfort začali paľbu, šrapnely vybuchovali v oblakoch. Len tak-tak som sa dostal mimo dostrelu nepriateľských diel, keď sa ku mne náhle priblížil francúzsky stroj,“ opísal neskôr v liste domov posledný vzdušný stret Adolpha Pégouda jeho protivník Otto Kandulski.
„Bojovali sme vo výške 2 400 metrov. Prvé, čo som urobil, bola prudká otočka, aby som získal voľný dostrel na jeho bok. Môj veliteľ Julius Bielitz okamžite začal páliť z guľometu, ktorý však zhruba po tridsiatich výstreloch prestal fungovať. Medzitým sa Pégoud priblížil na 50 metrov. Obletel som ho a urobil nečakaný ostrejší oblúk doľava, čím som ho dostal na bok a Bielitz, ktorého guľomet už bol opäť v pohotovosti, ho poslal k zemi.“
Jeho meno je dnes známe najmä nadšencom vojenskej histórie a letectva, presnejšie jeho počiatkov. Na začiatku 20. storočia bol však Adolphe Célestin Pégoud ozajstnou superhviezdou.
Preslávil sa ako priekopník leteckej akrobacie, nad jeho kúskami žasli a aplaudovali im diváci v celej Európe a neskôr, po vypuknutí prvej svetovej vojny sa do dejín zapísal ako prvé francúzske letecké eso.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
