Hoci sa v tej chvíli možno dali vnímať len ako ďalšie z prázdnych slov a s odstupom niekoľkých týždňov a mesiacov zase vyznievali priam prorocky, skutočnosť bola prozaickejšia. V čase, keď ich vyslovil, Novotný totiž vedel, že minimálne k jednej veľkej zmene zakrátko dôjde.
Odohrať sa mala na poste najvyššieho predstaviteľa komunistickej strany, ktorý zastával bezmála 15 rokov. Už niekoľko mesiacov totiž čelil obrovskej vlne kritiky a postupne sa od neho všetci odvracali. Vedel, že svoju pozíciu neuháji, obzvlášť keď nedávno stratil aj podporu Moskvy.
Bol to palácový prevrat, ktorý povedie k zásadným zmenám, alebo si súdruhovia opäť iba vymenia stoličky a všetko zostane po starom? Takéto otázky si verejnosť kládla, keď sa 5. januára 1968 rozletela do éteru informácia, že novým najvyšším predstaviteľom Komunistickej strany Československa sa stal Alexander Dubček.
Oficiálna správa zo zasadnutia, ktorú uverejnili noviny, naznačovala, že pravdivá bude asi druhá možnosť. Jednak bola plná nič nehovoriacich fráz a navyše obsahovala vety, nad ktorými sa musel každému príčetnému človeku zastaviť rozum.
Napríklad keď čítal, že „s osobnosťou súdruha Antonína Novotného sú spojené významné úspechy, ktoré strana dosiahla tak v medzinárodnom komunistickom hnutí, ako aj vnútri krajiny“. Realita, ktorú denne zažívali milióny Čechov a Slovákov, bola totiž úplne iná.
Zdeformovaná spoločnosť
Československo sa dlhodobo zmietalo v kríze. Zasahovala do všetkých oblastí a jej korene siahali až do roku 1948, keď sa moci chopila komun...
Zostáva vám 85% na dočítanie.