Buď jednoznačný úspech, alebo katastrofa. Charles de Gaulle vyviedol Francúzsko dvakrát zo slepej uličky

Ubehol viac než rok a pol, odkedy opustil Elyzejský palác a definitívne sa odsťahoval na vidiek. Vo svojej rezidencii La Boisserie v neveľkej dedinke Colombey-les-Deux-Églises, asi 220 kilometrov od Paríža, však bývalý francúzsky prezident nezaháľa.

Pokračuje v písaní memoárov, naďalej sleduje politiku, i keď ju už verejne nekomentuje, a hoci má onedlho dovŕšiť osemdesiatku, stále podniká cesty – nielen po Francúzsku, ale i do zahraničia. A neplánuje poľaviť, na budúci rok chce navštíviť Čínu.

Okrem práce a pravidelných prechádzok, má v každodennom programe Charla de Gaulla stabilné miesto pasians. Aj v pondelok 9. novembra 1970 večer si vo svojej knižnici sadá k bridžovému stolíku, aby sa ešte pred televíznymi správami oddával tomu, čo s obľubou nazýva „disciplína lenivosti“.

Tentoraz však nad kartami dlho nevydrží. Po chvíli sa náhle zdvihne a zamieri ku kreslu. „Bolí ma chrbát,“ zamrmle a s hlavou v dlaniach zrazu klesne dolu.

Vystrašená manželka Yvonne okamžite volá lekára. Keď asi o dvadsať minút doktor Lacheny príde, môže však už iba konštatovať smrť. Ako sa neskôr ukáže, zakladateľ a prvý prezident Piatej republiky zomrel takmer okamžite, príčinou bola aneuryzma brušnej aorty.

„Generál de Gaulle je mŕtvy. Francúzsko ovdovelo!“ oznámi národu na druhý deň napoludnie v televíznom prejave jeho nástupca na poste hlavy štátu Georges Pompidou.