Ak sa dozviete, že som zmizol, neverte, že som mŕtvy. Saint-Exupéryho nezlomila žiadna z osobných drám

Ak by sme jeho mnohorozmernú osobnosť mali opísať jedným slovom, to najvýstižnejšie by zrejme bolo – lyrik. Antoine de Saint-Exupéry mal so skutočnosťou bezprostredný a intenzívny vzťah, ktorý „pretekal“ aj do jeho textov.

Žiadny romantik to však nebol. Medzi obratným majorom letectva a chlapíkom píšucim o láske nebol žiadny rozpor. A ak, tak jedine ten, ktorý vo svojom nedokončenom diele Citadela opísal takto:

„Pohŕdam ľuďmi, ktorí samých seba otupujú, aby zabudli, alebo sa pre osobný pokoj sami zjednodušujú a udusia v srdci niektorú z túžob. Pamätaj si, že každé neriešiteľné protirečenie, každý nezmieriteľný rozpor ťa núti rásť, aby si ho do seba pojal. (...) Ak chceš rásť, stretávaj sa so svojimi rozpormi: vedú ťa k Bohu. To je tá jediná cesta.“

A s ostrosťou chlapíka križujúceho vzduch plný nepriateľov dodáva i toto: „Sú však aj malátne stromy, ktoré púštny vietor neuhnieti. Sú aj malátni ľudia, ktorí sa nedokážu presiahnuť. Zabijú najprv veľkú časť seba samého, a potom svoje šťastie hľadajú v prostrednosti. V jedinej krčme zostanú celý život.“