Bol komplikovaný „jak hovado“. To je jedna z prvých viet, čo nám povie syn Jakub, keď sa usadíme v kaviarni. Usmieva sa, krúti hlavou a cituje poslednú Dežovu lásku Zdenku Krejčovú, ktorá o ňom so smiechom hovorievala, že je taký namyslený, že ešte aj piť musí najlepšie.
„Bol to typ človeka, ktorý nesmierne túžil po všednosti, no žiť ju nedokázal. Nesmierne náročný na seba aj na druhých... Ja a pes Havran sme boli v podstate prví, s ktorými dlhodobejšie žil v jednej domácnosti. No ako otec bol výborný, veľmi dobre sa o nás staral. Chodili sme spolu na rybačky, za mojím nevlastným bratom Liubom do Bulharska. Veľmi mu záležalo na tom, aby sme sa spoznali a mali napriek vzdialenosti dobrý vzťah.“
Jakub sa do otcovho bytu presťahoval od svojej mamy a druhej Dežovej manželky, zubnej lekárky Sone, v roku 1994, ako šestnásťročný. Dežo mal vtedy štyridsaťpäť a na konte štvrtý rok boja s rakovinou ústnej dutiny. Osudovou chorobou, ktorá sa podľa slov básnika a muzikantovho priateľa Ivana Štrpku pre neho stala výzvou na premenu a očistenie, na nápravu svojho búrlivého života.
Ivan a Dežo
„Dežo vždy tvrdil, že sme sa prvý raz stretli v La Palome, a ja tvrdím – a myslím si, že mám pravdu ja, bol som vtedy trochu menej opitý –, že k tomu došlo v Krystal bare,“ spomína Štrpka pre knihu Pevniny a vrchy od Mariana Jaslovského.
„Hneď sa dohrnul za mnou a vraj, aby sme si išli sadnúť. Ja na to, že fajn, stretnime sa zajtra, a veľmi som si ho nevšímal, pokračoval som v debate. Takéto správanie Dežo nezniesol. Zdrapol ma pod krkom. Vyskočil som a zdrapol som pod krkom jeho.“
Písal sa rok 1973 a Ursiny už mal za sebou pomerne krátku, no o to turbulentnejšiu hviezdnu éru. Ako líder skupín The Beatmen a The Soulmen si užil doslova masový obdiv publika, zožal viacero ocenení a svoje anglicky spievané piesne predviedol aj pred západonemeckým publikom: ako vôbec prvý muzikant z východnej Európy (známy hit z tohto obdobia je Baby Do Not Cry, ktorý sa objavil vo filme Pelíšky).
A...
Zostáva vám 85% na dočítanie.