Spisovateľ a medzivojnový politik Martin Rázus: Spojenectvo s Hlinkom oľutoval ako svoju najväčšiu chybu

Hneď na úvod si treba ujasniť jednu udalosť, ktorá Martina Rázusa na dlhé roky zdiskreditovala v očiach (nielen) povojnových demokratov. Článok, v ktorom na začiatku tridsiatych rokov vyslovil obdiv nemeckému národnému socializmu (rozumej nacizmu) pre jeho dôraz na národ.

Iste, nie veľmi sympatické gesto. Nálepku „kontroverzný“, ktorá sa mu občas prisudzuje, si však zaň rozhodne nezaslúži. Národný socializmus totiž chválil v čase, keď sa ešte nestihol vyfarbiť vo svojej obludnosti. Na rozdiel od mnohých jeho spolupútnikov, vrcholných politikov nevynímajúc, ktorí chválili Hitlera už v čase jeho desivých činov. 

Problematický článok vo svojom texte o Martinovi Rázusovi pre odborný časopis Filozofia spomína aj profesor etiky Vasil Gluchman a zároveň dodáva, že „bol výnimočným zjavom na Slovensku v prvej polovici 20. storočia, pretože bol básnikom, prozaikom, publicistom, politikom, poslancom a kňazom“. A tiež mimoriadne čestným a citlivým jedincom, ktorý celý život veril, že dodržiavať morálne zásady je možné za každých okolností.

Dokonca aj jeho ideový odporca, komunista Vladimír Clementis, sa o ňom vyjadril takto: „Martin Rázus bol idealista v tom najkrajšom a najširšom zmysle slova. Šiel za svojím presvedčením, aj za cenu osobného odriekania. Hoci v susednom politickom tábore mu núkali výhľady na pohodlnú a dobre dotovanú kariéru, nikdy nevymenil materiálne výhody za svoje presvedčenie.“

Práve dôraz na hodnoty spoločne s mimoriadne bohatými až vyčerpávajúcimi aktivitami sa však zároveň podpísali pod jeho skorý a tragický koniec.

Prísaha krčmových štamgastov

„Narodiť sa, môj milý, nie je šťastím, ani nešťastím. To je proste fakt, ako je faktom svit. Keď sú všetky podmienky rána – svitá. Nik sa tomu nediví, ani nevyčíta. Vieme, za tým faktom stojí poriadok a nesmierna sila prírody. Robiť pre to niekoho zodpovedným, nemyslím, že by bolo rozumné. Reťaz života vinie sa pred naším zrakom z nekonečna, ohnivo pojí sa k ohnivu. Nevidíme začiatku,

nedovidíme konca,“ napísal Martin Rázus vo svojom diele Argumenty – hovory so synom i s tebou.

Narodil sa 18. októbra 1888. A ten zjavný osmičkový pretlak ho nenechal ľahostajným.

„Osmička nie je najnižším ani najvyšším číslom a taká je i pečať na dosť podivnej púti môjho života,“ napísal ...