StoryEditor

Propaganda pre ľudákov, metál od komunistov: Hrušovský bravúrne opísal zákopy, aj klamal o SNP

06.03.2021, 11:05
Muž, ktorého meno si matne pamätáme z čítaniek, vystriedal počas života mnoho rolí: bol vojakom v prvej svetovej vojne, inovatívnym spisovateľom, iniciátorom bratislavskej bohémy. A tiež ľudáckym kolaborantom. No kým rozpory svojich literárnych postáv vykreslil bravúrne, tých vlastných sa príliš nedotýkal.

Ak by sa vytvoril rebríček najpodceňovanejších slovenských autorov, Ján Hrušovský by sa zrejme zmestil do prvej desiatky.

„Prvé zbierky jeho próz dodnes patria k tomu najlepšiemu, čo v slovenskej literatúre vzniklo,“ komentuje spisovateľ Pavol Rankov.

Inšpiráciou mu boli nielen zákopy prvej svetovej vojny, ale aj nové európske literárne smery: modernizmus a expresionizmus, ktorých prvky sa snažil do slovenskej literatúry programovo vnášať, ako pre HN magazín píše Tomáš Horváth, spisovateľ a literárny vedec z Ústavu slovenskej literatúry SAV.

„Stavil na fabulačné majstrovstvo, gradovanie napätia a ostré nečakané vypointovanie príbehu.“

Typickou črtou Hrušovského vrcholných diel boli zrážky literárnych postáv s vlastným osudom. Ako v prípade mníšky Doloresy, usmrtenej sochou Krista. Zrúti sa na ňu, keď sa mu pološialená z rozporu medzi askézou a túžbou po fyzickej láske vrhne „do náručia“.

Zápisky z frontu

Ján Hrušovský sa narodil 4. februára 1892 v Novom Meste nad Váhom. Vyrastal však v Martine, v obklopení významných súdobými osobnosťami na čele s „baťkom Vajanským“. A tiež v ovzduší odkazu svojho starého otca, politika, publicistu a básnika Viliama Paulinyho-Tótha, ktorý zomrel pätnásť rokov pred jeho narodením. Vo svojich memoároch na toto obdobie nostalgicky spomínal ako na stratený raj.

Pod vplyvom pragmaticky zameraného otca právnika vyštudoval vyššie obchodné školy v Martine a Revúcej a zamestnal sa ako praktikant Slovenskej banky v Novom Sade, neskôr účtovník v Ružomberku.

Vypuknutie prvej svetovej vojny ho zasiahne ako vojaka povinnej služby a celé štyri roky napokon strávi na fronte – najskôr na východnom, neskôr na talianskom. Priamo z bojiska posiela do časopisu Živena svoje zápisky, ktoré po vojne vyjdú knižne pod názvom Zo svetovej vojny. Ján Hrušovský sa tak dostáva do prvej línie tých, ktorým – slovami literárnej vedkyne Dagmar Kročanovej – pripadne úloha „byť mediátorom desivého“.

Každá vojna je strašná, no prvá svetová bola strašná úplne osobitým spôsobom, a na psychike jej účastníkov sa prejavovala inak ako predošlé. „Vojaci v zákopoch boli dlhé mesiace vystavení chladu, vlhku, špine, blatu. Bezprostredný telesný kontakt so zemou znásoboval pocit premeny, splývania so zemou, hnitia, pochovania zaživa. (...) Potlačenie agresivity (dominancia delostrelectva...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
25. máj 2022 18:27