Na rodnom Liptove pásol kravy a o hokeji nič netušil. Ako sa Stan Mikita stal hviezdou NHL

„Pri tréningu sa mi nalomila čepeľ. Zasekla sa v škáre pri dvierkach na striedačku a niekto do mňa buchol. Praskla, ohla sa, ale koniec úplne nepadol. Mal som so sebou jedinú hokejku a zostávalo ešte pätnásť minút tréningu. Nechcelo sa mi ísť do kabíny po inú. Nahnevane som s ňou napálil puk do mantinelu a hneď som cítil, že to letí inak.“

Toto je jedna z verzií historky Stana Mikitu z roku 1962. Podľa iných sa mu hokejka ohla pri zápase alebo ju zo zlosti nalomil sám.

Podrobnosti legendy sa po rokoch rozprávania mierne líšia, ale všetci sa na ňu Mikitu stále pýtali.

Tento moment totiž zmenil hokej ako máločo. Odvtedy si totiž hokejisti začali čepele palíc ohýbať, aby zlepšili tak kontrolu nad pukom, ako streľbu. Skvele k tomu poslúžili dvere od šatne alebo radiátor, pomohlo aj nahrievanie vo vodnom kúpeli.

„Varil som ich ako špagety,“ spomínal s úsmevom Stan Mikita.

Z Liptova do Kanady

K tomu, že sa vypracoval na jednu z prvých ozajstných hviezd slávnej NHL a zahnutá čepeľ sa stala samozrejmosťou, však viedla zložitá cesta.

Narodil sa v ťažkých vojnových časoch 20. mája 1940 ako Stanislav Guoth do chudobnej, hoci pôvodom šľachtickej rodiny v dedinke Sokolče, v tom čase okupovanej nacistami. Dvadsaťpäť rokov nato ju zatopila Liptovská Mara.

V detstve o hokeji netušil nič. Namiesto toho pásol na lúke kravy alebo chytal v potoku raky. Už ako malý chlapec však túžil z rodnej dediny odísť. A nečakane sa mu to podarilo.

Pred Vianocami v roku 1948 k nim prišli na návštevu bezdetní strýko s tetou z Kanady – a vzali ho so sebou. Chudobní rodičia svojmu druhorodenému synovi (mali ešte dve dcéry) z obavy pred vývinom v Československu túžili dopriať lepšiu budúcnosť. Malý Stano si myslel, že ide len na návštevu, napriek tomu celú cestu preplakal.

Spočiatku tej krásnej budúcnosti naozaj nič nenasvedčovalo. Stanka, po novom Mikitu – príbuzní si ho adoptovali a dali mu aj svoje priezvisko – rovesníci v mestečku St. Catharines neďaleko Toronta neprijali. Pre jeho exotický zjav a neznalosť jazyka ho šikanovali a označovali za bezdomovca. Našťastie, už v deviatich rokoch mu strýko kúpil korčule a on spoznal dovtedy neznámy šp...