Škótsky filozof, sociológ a zakladateľ modernej politickej ekonómie Adam Smith (1723 – 1790) na portréte vytvorenom posmrtne (okolo roku 1800) podľa medailónu.Wikimedia Commons
StoryEditor

Muž, ktorý veril v užitočné sebectvo. Adam Smith pochopil, že ľudí vyslobodí z biedy premena hospodárstva

12.06.2023, 11:25

Z ekonómie spravil vedu a napísal druhú najčítanejšiu knihu po Biblii. Ako Adam Smith, ktorý sa narodil pred 300 rokmi, dospel k tomu, že pri ľuďoch sa nemáme spoliehať na ich ľudskosť, ale na ich sebectvo?

Ekonomický systém s trhmi a pôsobiacou neviditeľnou rukou je v jeho najslávnejšom diele Bohatstvo národov traktovaný ako nebeský systém. „Zatiaľ čo ten je držaný pohromade gravitáciou, spojivom ekonomického systému v najvyššom štádiu spoločenského vývoja – spoločnosti založenej na spolupráci a výmene – je neviditeľná ruka trhu,“ napísal český ekonóm Jiří Schwarz v zborníku Adam Smith Semper Vivus.

Hoci načrtnutý obraz evokuje predstavu akéhosi ekonomického „metafyzika“, Adam Smith bol v skutočnosti realista s prenikavým videním spoločnosti.

Hoci podoba tej súčasnej má so Škótskom polovice 18. storočia pramálo spoločného, väčšina Smithových myšlienok zostáva platných. Alebo prinajmenšom inšpiratívnych. Aj preto ho dnešní ekonómovia neváhajú nazývať revolucionárom pre tretie tisícročie.

Trh ako východisko z biedy

„Tým, že ľudia sledujú len svoj vlastný záujem, slúžia často záujmom spoločnosti účinnejšie, než keby sa o to vedome usilovali.“

Jeden z najznámejších a zároveň najkontroverznejšie chápaných výrokov Adama Smitha na prvý pohľad neprezrádza, že jeho autor bol človek neobyčajne citlivý a empatický, ktorý neveril, že spoločnosť môže byť šťastná, ak väčš...

Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
menuLevel = 2, menuRoute = history/profily, menuAlias = profily, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
16. január 2026 01:54