Z čiernobielej fotografie na nás hľadí seriózny, slovutný pán. A tým Dionýz Štúr, ktorý to dotiahol až na šéfa viedenského Ríšskeho geologického ústavu, istotne aj bol.
Avšak všetka tá pracovitosť a systematickosť sa napájala zo spodných prúdov, nemajúcich ďaleko od základného atribútu gréckeho Boha, podľa ktorého dostal meno. Presnejšie, pokrstený bol ako Dionysius Rudolphus Josephus a človek si domýšľa, že za týmto rozhodnutím stál predovšetkým jeho otec, milovník vína, kolkov a žrebov, ktorý sa po smrti svojej manželky už ako starý pán oženil so ženou vekovo bližšou jeho synovi.
Dionýz – rodičmi nazývaný Dinko a sám sa podpisujúci ako Dieneš – po ňom radostnú a vášnivú povahu nepochybne zdedil. Ako tínedžer si vyrobil vlastný lietajúci stroj – a vzápätí si pred zrakmi rodiny rozbil nos a vykĺbil ruku –, v čase silnejúcej maďarizácie stavil na humor a angažovanosť a svoju frustráciu premieňal na satirické texty.
Mimochodom, publikoval ich pod pseudonymom Škorpión Nro. Eins. S odkazom na svoje meno (šťúr je ekvivalentom názvu škorpión) i na jedovatý chvost tohto pavúkovca. V roku 1861 podpisuje Memorandum slovenského národa.
Miloval hudbu, divadlo i literatúru, jeho tvorivý nepokoj sa však najintenzívnejšie prejavoval v skúmaní zeme pod našimi nohami. Pol roka trávil v teréne a hľadal spôsoby, ako v nej čítať: chcel s...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
