Hana Benešová (16. 7. 1885 – 2. 12. 1974)Profimedia
StoryEditor

Obdivovaná prvá dáma. Hana Benešová bola manželovou oporou, v súkromí si však niesla veľké trápenie

Bola najvýraznejšou a možno neprekonanou prvou dámou československej histórie. Sama pritom prežívala osobnú tragédiu. Hana Benešová bola učebnicových príkladom toho, že za každým úspešným mužom stojí žena.

Tichá, jemná a krásna, trpezlivá a skromná, vždy v pozadí, vedľa muža takého preťaženého prácou, ako vždy bol minister Beneš. Tak opisoval budúcu prvú dámu Československa spisovateľ Karel Čapek.

Hana Benešová sa narodila 16. júla 1885 v Domaslaviciach ako Anna Vlčková do rodiny železničiara. V roku 1899 sa presťahovala k nevlastnej sestre jej otca Eve Šulcovej do Prahy.

Teta Šulcová deti nemala, a tak sa rozhodla starať sa o svoju neter a finančne ju podporovať. Vďaka nej mohla Anna vychodiť priemyselnú a obchodnú školu v Prahe a tiež odísť do Paríža na Sorbonnu, kde sa chcela zdokonaliť vo francúzštine.

image

  

V Paríži bola s niekoľkými ďalšími Češkami, na ktoré dozeral Venceslav Švihovský. Švihovský bol v kontakte s Čechmi žijúcimi vo Francúzsku a často organizoval salóny pre vzdelancov. Bol to práve on, kto Annu zoznámil vtedy ešte s Eduardom Benešom.

Žiadny záskok pre svadbu

Beneš sa potom začína s Annou schádzať a nakoniec ju 16. mája 1906 v Luxemburskej záhrade v Paríži požiada o ruku. Svadba však musí byť odložená, aby Eduard mohol dokončiť štúdiá. Zároveň tiež Annu požiada, aby si zmenila krstné meno, pretože bol kedysi zamilovaný do dievčaťa Anny a vzťah sa skončil sklamaním. Z Anny sa teda stala Hana.  

Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
menuLevel = 2, menuRoute = history/profily, menuAlias = profily, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
15. január 2026 17:06