Stredoveká Bratislava: Kráľ musel dobre zvážiť, či jej udelí mestské privilégiá, hovorí historik

Kedy môžeme Bratislavu prvýkrát označiť ako mesto? Predpokladám, že to bude o poznanie skôr než dátum udelenia privilégií Ondrejom III. v roku 1291.

Vidieť, že ako absolventka histórie sa vyznáte. Základom je definícia termínu „mesto“. Ak ide o regionálne centrum, v ktorom sa sústreďujú elity svetskej a ideovej moci, ako aj výroby, ktoré je v historických obdobiach opevnené, tak o Bratislave ako o meste môžeme hovoriť určite už v prvom storočí pred naším letopočtom. Vtedajší Kelti tu postavili opevnenú akropolu, ktorej obyvatelia používali mince, vedeli písať a ich elita si tu nechala stavať dokonca murované stavby majstrami spoza Álp. No ak hovoríme o stredovekom meste, tak by sme okrem opevnenia a sústredenia najzručnejších remeselníkov a obchodníkov potrebovali aj samosprávu osobne slobodných obyvateľov. A tá v Bratislave vznikala zrejme až v druhej tretine 13. storočia.

Ako v tomto období mesto vyzeralo a kam až siahalo?

Tak v období Keltov, ako aj Veľkej Moravy či v časoch formovania Uhorska bolo v Bratislave veľké hradisko opevnené drevozemným valom chráneným z vonkajšej strany na sucho kladenými kameňmi. V podhradí boli nekompaktne situované „uličné dedinky“ chránené ľahkou drevenou palisádou. Až v druhej polovici 12. storočia sa toto „súdedinie“ začalo meniť na kompaktnejšie mesto. Niekedy po vpáde Mongolov v rokoch 1241 až 1242 si obyvatelia postavili prvú hradbovú líniu od hradnej bašty Luginsland k Michalskej veži, ktorá oblúkovito pokračovala okolo dnešného Manderláku až na Gorkého, kade už tiekol Dunaj. Táto hradba predelila niektoré staršie osídlenia a urýchlila proces urbanizácie. Toto obdobie môžeme smelo nazvať developerským boomom.

​V akom zmysle?

Zahraniční aj domáci investori skupovali pozemky v častiach s potenciálom (napríklad Hlavné námestie s okolím) a stavali tam výstavné gotické domy. Mesto siahalo približne od zjazdu z Nového mosta po Námestie SNP s tým, že pred opevnením sa vytvárali alebo pokračovali predmestia dedinského typu. Vytvorenie kompaktného mesta podporoval aj sám kráľ. Napríklad ľuďom v neďalekej dedine Széplak prikázal, aby si rozobrali domy a postavili ich v meste. Oni spolu s ďalšími postavili západnú hradbu, ktorá oddelila mesto od hradu s podhradím. Deti či vnuci tých murárov dostavali nakoniec aj južnú líniu opevnenia popri severnom brehu dunajského ramena, ktoré tieklo približne cez Hviezdoslavovo námestie.

Zachovalo sa niečo z tej gotickej zástavby dodnes?

No v zásade asi polovica domov z jadra mesta, teda uprostred niekdajších hradieb, má ešte stále gotické jadrá. Niektoré sú zamaskované mladšími fasádami ako dom na rohu Hlavného námestia a Radničnej, no keď vojdete do dvora, tak vidíte relikty gotických portálov či okien. Stále zachovaným príkladom takého bohatého dvorca je severná časť Starej radnice, ktorá kedysi patrila bohatým Jakubovcom.

Nakoľko územie a charakter mesta určovali prírodné podmienky? Uličky dnešného Starého Mesta sú vraj také krivolaké práve v dôsledku toho, že sa v týchto miestach pravidelne rozvodňoval Dunaj.

Príroda dala Bratislave do vienka dva veľké poklady...