Pôvodne mali hlukom odháňať zlých duchov, farebná estráda na nebi prišla neskôr. Ako sa vyvíjali ohňostroje?

Hlavy zabalené do zelených listov brečtanu a tiež girlánd, v ruke tyče, ktoré chrlia oheň a iskry. Podivní muži idú v čele sprievodu. Za nimi nasleduje prúd ľudí sledujúcich odvážnu šou.

„Divosi s čiernymi fúzmi a vlasmi, veľmi škaredí na pohľad,“ opisujú kronikári v 17. storočí.

Zelení muži, ako sa im tiež hovorí, nie sú žiadni divosi, ale „ohňostrojci“. Listami si chránia tvár a vlasy pred iskrami a popáleninami. Ide o veľmi rizikové povolanie, ohňostroje sú primitívne, o bezpečnosti nemôže byť ani reč.

Aj vďaka nim však každoročne s príchodom nového roka sledujeme ohnivé šou na oblohe po celom svete. Neviditeľní muži v pozadí stále riadia tieto nebeské estrády. Síce si už nemusia obaľovať hlavy do listov brečtanu, extrémne zamestnanie to však je stále.

Bambus v ohni

Za vznikom zábavnej pyrotechniky a ohňostrojov stála – ako to už býva – náhoda. Ešte dávno pred naším letopočtom kdesi v Číne spadol do ohňa kus bambusu. Keďže je dutý, pri horení hlasno praská, oveľa viac ako obyčajné drevo v krbe.  

Číňanov zvuk zaujal a povedali si: Takýto rámus by mohol zahnať zlých duchov. A tak začali dávať bambus do ohňa zámerne. Verili, že tým zaženú nielen smolu, ale priklonia si na svoju stranu aj pani Šťastenu.