V treskúcej zime na psom záprahu vytrvalo preráža nápory studeného vetra, ktorý sa nemilosrdne zarezáva do tváre a v jeho kožušinovom odeve si hľadá aj tú najmenšiu trhlinu, aby prenikol čo najhlbšie k telu. Ženie ho jediná myšlienka – dvakrát sa mu to už nepodarilo, no teraz musí konečne dosiahnuť, čo si zaumienil, musí dôjsť do cieľa, je to posledná šanca.
Tým cieľom je miesto, na ktoré ľudská noha ešte nikdy nevkročila. Severný pól.
Robert Edwin Peary, 52-ročný americký prieskumník, k nemu mieri s buldodžou zanovitosťou a napriek extrémnym arktickým podmienkam postupuje celkom rýchlo. Prakticky celý podporný tím nechal v poslednom tábore, sprevádza ho iba dlhoročný spolupracovník Matt Henson a štvorica domorodých Inuitov.
„Psy väčšinu času nielen klusali, ale aj bežali. Za desať hodín sme prešli takmer 30 míľ,“ poznamená si Peary do diára počas poslednej prestávky na oddych. Podľa sextantu už prekonal 89. stupeň severnej šírky, takže mu stačí urobiť doslova posledný krok a vstúpi do dejín.
„Sextant mi ukázal, že sme v cieli našej cesty,“ zapisuje si na druhý deň. Ako prvý človek sa práve ocitol na najsevernejšom bode našej planéty.
„Konečne na póle. Môj sen a môj cieľ, o ktorý som sa usiloval dvadsať rokov. Konečne! Dnes, 6. apríla 1909, som vztýčil vlajku Spojených štátov amerických na mieste, kde podľa mojich prepočtov zemská os na severe pretína povrch Zeme,“ zaznamenáva si.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 89% na dočítanie.
Zostáva vám 89% na dočítanie.