Beethoven svoje vrcholné dielo skomponoval po strate sluchu, pri jeho prvom uvedení bol vo vytržení

Bol piatok 7. mája 1824, keď zaplnené hľadisko divadla Kärntnertortheater vo Viedni sledovalo Ludwiga van Beethovena pri prvom uvedení jeho Symfónie č. 9 D mol. Diváci počúvali jeho 74-minútové dielo s maximálnym zaujatím a nešetrili nadšeným, burácajúcim potleskom.

Aj sám autor bol v ten večer doslova vo vytržení. „Beethoven stál pred dirigentským pultom a hádzal sa sem a tam ako blázon. V jednom momente sa natiahol do výšky, v ďalšom sa prikrčil k podlahe, mával rukami a nohami akoby chcel hrať na všetky nástroje a spievať všetky party,“ zachovalo sa v spomienkach huslistu Josepha Böhma, ktorý ako člen orchestra sedel v prvom rade.

Slávny skladateľ bol totiž nielen v čase tejto premiéry, ale už aj pri komponovaní symfónie prakticky hluchý.

O sluch začal prichádzať už v roku 1796, keď mal 26 rokov. Šumelo a hučalo mu v ušiach a postupom času mal problémy s rozlišovaním vyšších tónov.

V roku 1802, keď si uvedomil, že jeho stav je nevyliečiteľný a nezvratný, Beethoven dokonca uvažoval o samovražde. Krízu však prekonal, dokonca ďalej hral na klavíri na verejnosti a pokúšal sa dirigovať.