Hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven (1770 – 1827) na portréte Josepha Karla Stielera z roku 1820.Wikimedia Comons
StoryEditor

Beethoven svoje vrcholné dielo skomponoval po strate sluchu, pri jeho prvom uvedení bol vo vytržení

10.05.2025, 10:25

Pri premiére svojej poslednej a najslávnejšej symfónie nemohol extrémne sústredený skladateľ, otočený chrbtom k divákom, pre svoju hluchotu vnímať ich ovácie. Až pokým ho speváčka neotočila, aby aspoň videl, čo sa v sále deje.

Bol piatok 7. mája 1824, keď zaplnené hľadisko divadla Kärntnertortheater vo Viedni sledovalo Ludwiga van Beethovena pri prvom uvedení jeho Symfónie č. 9 D mol. Diváci počúvali jeho 74-minútové dielo s maximálnym zaujatím a nešetrili nadšeným, burácajúcim potleskom.

Aj sám autor bol v ten večer doslova vo vytržení. „Beethoven stál pred dirigentským pultom a hádzal sa sem a tam ako blázon. V jednom momente sa natiahol do výšky, v ďalšom sa prikrčil k podlahe, mával rukami a nohami akoby chcel hrať na všetky nástroje a spievať všetky party,“ zachovalo sa v spomienkach huslistu Josepha Böhma, ktorý ako člen orchestra sedel v prvom rade.

Slávny skladateľ bol totiž nielen v čase tejto premiéry, ale už aj pri komponovaní symfónie prakticky hluchý.

O sluch začal prichádzať už v roku 1796, keď mal 26 rokov. Šumelo a hučalo mu v ušiach a postupom času mal problémy s rozlišovaním vyšších tónov.

V roku 1802, keď si uvedomil, že jeho stav je nevyliečiteľný a nezvratný, Beethoven dokonca uvažoval o samovražde. Krízu však prekonal, dokonca ďalej hral na klavíri na verejnosti a pokúšal sa dirigovať.   

Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.
menuLevel = 2, menuRoute = history/starsie-dejiny, menuAlias = starsie-dejiny, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
15. január 2026 01:28