Bol to jeho magnum opus, životné dielo, na ktorom roky pracoval a ďalšie roky potom váhal, či je vôbec vhodné, aby ho vydal. Uvedomoval si totiž, že tvrdenia, ktoré v tomto spise nazvanom De Revolutionibus Orbium Coelestium (v preklade O otáčaní nebeských sfér) prezentuje, sú v rozpore so stáročia zaužívaným svetonázorom i s oficiálnou doktrínou.
Obával sa reakcií akademického sveta i cirkevných autorít. Ako by prijali ním vyslovenú tézu, že nie Zem je stredobodom vesmíru, ale Slnko, a že naša planéta je iba jednou z viacerých, ktoré okolo neho obiehajú?
„Veď kto by v tomto najkrajšom chráme umiestnil túto lampu na iné alebo lepšie miesto, než z ktorého by mohla osvetľovať všetko naraz? Slnko teda akoby sedelo na kráľovskom tróne, riadi rodinu planét, ktoré sa okolo neho otáčajú,“ napísal.
Mikuláš Kopernik dlho odolával naliehaniu priateľov, aby revolučný spis zverejnil. Nakoniec ho presvedčili a rukopis jeho diela sa dostal k norimberskému tlačiarovi Johannovi Petreiovi. Aj s venovaním, ktoré autor adresoval pápežovi Pavlovi III.
Nebola to provokácia, Kopernik hlave katolíckej cirkvi objasňoval pohnútky, ktoré ho k pozorovaniu vesmírnych telies viedli, i to, ako dospel k záverom o pohybe Zeme, odlišným od akceptovaného názoru učencov a všeobecného presvedčenia.
„Čo som v tejto veci dosiahol, nechávam na posúdenie Vašej Svätosti a ďalších znalcov matematiky,“ dodal na záver venovania.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
