Vojna. Vždy rovnaké peklo. A vždy aj trochu nové peklo. Platí to aj pre tú vo Vietname, ktorá repertoár hrôz rozšírila o dovtedy nepredstaviteľné podoby: vrátane pozmenenia ľudskej genetickej informácie.
Aj polstoročie od tohto konfliktu sa kvôli masívnemu použitiu herbicídu Agent Orange – americká armáda ním ničila flóru miestnych džunglí, aby mohla ľahšie bombardovať základne a zásobovacie trasy nepriateľských jednotiek – vo Vietname rodia ťažko postihnuté, v mnohých prípadoch doslova znetvorené deti. Následky si odniesli aj potomkovia amerických vojakov.
Takzvaná druhá vojna v Indočíne bol typ konfliktu, v ktorom sa vinníci hľadajú ťažšie než v prípade svetových vojen či súčasnej rusko-ukrajinskej.
Isté je, že Amerika ju prehrala – a s ňou aj Južný Vietnam. Navyše sa počas nej dopustila mnohých kontroverzií, vrátane vyslovených zločinov – na čele s masakrom v My Lai, počas ktorého poručík William Calley nariadil strieľať do miestnych obyvateľov.
Spúšťačom boli informácie od spravodajcov, že ide o maskovaných príslušníkov Vietkongu, teda nepriateľa – jeho čata však strieľala aj na ženy a deti. Amerika i celý Západ utrpeli ťažký šok zo zistenia, že i vyspelá demokratická krajina sa môže dopustiť podobných činov.
Liek na nočné mory
Najhlbšie zárezy, pochopiteľne, vryla do mužov, ktorí ju zažili na vlastnej koži. V porovnaní s predošlými vojnami 20. storočia v nej nezomierali mladí mu...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.