Toxikológia je sezónne zamestnanie?
Významne sezónne. Hlavná hubárska sezóna sa začína v auguste. Ale pozor – moderné gazdinky huby mrazia. Takže je bežné, že sa niekto otrávi na Štedrý deň, to je dokonca celkom časté. Otravy jedovatými rastlinami sú však priebežné.
Takže vám napríklad pošlú obsah žalúdka alebo čreva z pitvy?
Presne tak. Pitvy... ale predovšetkým robíme analýzy akútnych intoxikácií z celej republiky. Pretože čo taký službukonajúci lekár v okresnej nemocnici môže vedieť o otrave hubami, keď sa s ňou možno ani nikdy nestretol?
Začne hľadať na internete a dozvie sa hlúposti. Takže jeho povinnosťou je nám zavolať. My mu povieme, akú vzorku nám má dodať, teda ak je vôbec niečo k dispozícii, keď zostalo jedlo alebo odrezky z tých húb. Vzorky nám privezú a my musíme do dvoch hodín zavolať späť a poskytnúť konzultáciu o liečbe.
Čo je vlastne na hubových jedoch najnebezpečnejšie?
Toto je práve potrebné ľuďom neustále hovoriť. Totiž že nie je veľké nebezpečenstvo, keď po hubovom jedle, napríklad za hodinu, niekto spontánne zvracia, ide to hore, niekedy aj dolu, telo sa spontánne zbavuje jedovatej látky. Najzradnejšie otravy sa totiž prejavia za desať, dvanásť, napríklad aj dvadsaťštyri hodín po požití.
Aj lekár môže urobiť tú osudovú chybu, že sa neopýta, či pacient náhodou nejedol huby, považuje to napríklad za obyčajnú hnačku. A medzitým toxíny z huby viac-menej zlikvidujú pečeňové bunky toho človeka.
Dobrá správa je, že keď nezomrie, pečeň celkom dobre regeneruje. Takže je nádej, že sa to časom zlepší. Niektoré toxíny však zase pôsobia na obličky alebo na ďalšie orgány. Tie orgánové poškodenia sú najhoršie, aj keď prežijete, môžete mať doživotné následky.
Koľko napríklad muchotrávok zelených musí človek zjesť, aby zomrel?
Na moju hmotnosť, čo je 75 kilogramov, by stačila tak jedna a pol až dve dospelé plodnice. No neplatí zase, ako sa medzi ľuďmi traduje, že sa pomaly stačí na jedovatú hubu pozrieť a už sme otrávení. Keď si dokonca máličko uhryznete, ochutnáte, ani z toho nezomriete. Iné je to však u malých detí.
Ale je tiež mnoho druhov húb, napríklad podpňovky, ktoré sú jedovaté iba za surova. Mimochodom, to, že sa huba nedostatočne tepelne spracuje, je dnes jeden z najbežnejších "nešvárov."
Nikto nemá čas dlho variť, dokonca sa huby grilujú. Nájdete krásny hríb, ukrojíte veľký steak, minútu po jednej a minútu po druhej strane - a vo vnútri je to polosurové.
Ale napríklad vo Švajčiarsku sa surové huby bežne dávajú do šalátu.
To vo Francúzsku tiež. Ale pozor, iba mladé šampiňóny, nesmú byť staré. A môžu k tomu byť výhrady, pretože šampiňó...
Zostáva vám 85% na dočítanie.