Ako nám všestranný minerál mení kvalitu života. Ktorý horčík pomôže zaspať a ktorý nabudí?

Horčík je fascinujúci minerál. Pred štyrmi miliardami rokov stál pri zrode prvých foriem života – a svoj vplyv nestráca dodnes. Napokon, aj my samotní mu venujeme osobitný článok. Dôvodov na to je dosť. Zúčastňuje sa na troch stovkách telesných reakcií – energetickom metabolizme, regulácii syntézy proteínov, tukov aj sacharidov, neurosvalovom prenose –, potrebný je tiež pre správny vývoj kostí, syntézu DNA a RNA či normálny srdcový rytmus. Jeho nedostatok môže preto z pochopiteľných príčín viesť k nepríjemným symptómom, ale aj závažným ochoreniam: hypertenzii, arytmii či diabetu. Tušíte, ako ste na tom s hladinami magnézia vy?

Signály, že telu chýba horčík, nájdete v galérii: 

Kde sa stráca horčík

Muž by mal tohto mäkkého, ľahkého kovu denne prijať asi 350 miligramov, žena približne 280. (V prípade tehotenstva 360 až 400.) V zásade platí, že vyvážená strava by mala dopyt organizmu po tomto prvku bez problémov pokryť. „Horčík je široko distribuovaný v rastlinných a živočíšnych potravinách i v nápojoch,“ sumarizuje americký National Institutes of Health.

„Dobrým zdrojom je zelená listová zelenina, predovšetkým špenát, strukoviny, orechy, semená (najmä čia a tekvicové, pozn. red.) a celé zrná. Vo všeobecnosti poskytujú horčík potraviny obsahujúce vlákninu. Pridáva sa aj do niektorých raňajkových cereálií a iných obohatených potravín. Jeho zdrojom môže byť aj voda z vodovodu, minerálky a balené vody, ale množstvo horčíka sa líši podľa zdroja a značky (v rozmedzí od 1 mg/l do viac ako 120 mg/l).“

Znalejší čitateľ však už z vyššie uvedených viet vytuší, kde sa nachádza prvé z horčíkových prepadlísk. Áno, v deficite vlákniny. Hoci podľa oficiálnych zdravotníckych odporúčaní by sme jej denne mali prijať aspoň 30 gramov, obyvatelia väčšiny európskych krajín podľa informácií Európskej komisie dosahujú polovičné, maximálne dvojtretinové hodnoty. (Jednou z pozitívnych výnimiek sú Nemci.) A bežní Slováci a Česi podľa odhadu profesora Zdeňka Zadáka z Gerontologickej a metabolickej kliniky Fakultnej nemocnice Hrade Králové len šestinu.

Tých prepadlísk je však pravdaže viac. Patrí k nim aj intenzívne poľnohospodárstvo a tiež rafinácia potravín: olejov, cukru, či obilia. Technologickou úpravou múky – čiže jej premeny z celozrnnej na bielu – sa stratí až 80 percent tohto prvku. Ale to sme opäť pri vláknine. „Taktiež nárast používania pesticídov a hnojív mení kvalitu pôdy, čo redukuje obsah magnézia a ďalších minerálov počas rastu obilia a zeleniny,“ uvádzajú výskumníci Anne Marie Uwitonze a Mohammed S. Razzaque v odbornom článku Rola magnézia v aktivácii a vo funkčnosti vitamínu D.

Prirodzene viac horčíka obsahujú aj staré, nešľachtené druhy ovocia, napríklad jabĺk. V porovnaní so starými odrodami majú podľa slov Zdeňka...