Osamelosť vplýva na mozog aj imunitu, hovorí psychológ, ktorý o nej urobil štúdiu na Slovensku

Čo bolo impulzom k štúdii Disconnect, zameranej na osamelosť a sociálnu izolovanosť na Slovensku?

Môj výskum schizofrénie, ktorému sa venujem od svojej dizertačnej práce, pričom sa v ňom za posledné roky výrazne dostáva do popredia téma osamelosti a sociálnej izolácie. Už dlho viem, že ľudia s týmto ochorením zlyhávajú v medziľudských vzťahov, že majú problémy pri dosahovaní životných míľnikov, avšak až posledné roky sa zdôrazňuje, že okrem rôznych biologických príčin za tým môže byť i to, že sú sociálne odpojení (z anglického social disconnetion).

Tému, ktorá ma veľmi zaujíma, sme teda rozšírili na celú populáciu. Ukazuje sa totiž, že aj iné ochorenia majú súvis s osamelosťou. V rámci psychických porúch je to najmä depresia a zo somatických sa preukázal vzťah ku kardiologickým aj k onkologickým ochoreniam. Celkovo by sa však dalo povedať, že vedie k horšiemu telesného zdraviu a vyššej chorobnosti.

Osamelosť sa zrejme aj z tohto dôvodu čoraz častejšie označuje za epidémiu 21. storočia.

Áno, ide o problematiku s globálnym významom – najmä preto, že postihuje globálne zdravie populácie, a preto sa rozširuje penzum porúch a rizikových skupín, ktorým sa treba venovať. Samozrejme, každý človek občas pocíti osamelosť, je to prirodzené. No už nie je prirodzené, ak máme chronické pocity osamelosti alebo sme sociálne izolovaní a žijeme prakticky bez akéhokoľvek sociálneho kontaktu.

Mužom dáva vzťah viac ako ženám, hovorí štúdia. Objasňuje dôvody

Zadefinujme si rozdiel medzi osamelosťou a sociálnou izoláciou.

Osamelosť je subjektívny pocit, že nemám dostatok sociálnych vzťahov alebo nie sú dostatočnej kvality. Čiže osamelo sa môžu cítiť aj ľudia, ktorí majú vôkol seba veľa iných ľudí, no vzťahy s nimi nie sú pre nich dostatočne napĺňajúce. Sociálna izolácia je objektívny ukazovateľ – naozaj okolo seba nemám ľudí, nemám sa s kým stretnúť, byť v kontakte.

Súvis s chorobnosťou má podľa vašej štúdie osamelosť aj sociálna izolácia. Z akých dôvodov?

Presne to ma na tom zaujíma najviac. Ako je možné, že niečo, čo je psychologické, čiže osamelosť, a niečo, čo je objektívno-sociálne, čiže izolácia, má taký dramatický dosah na zdravie a tak výrazne ovplyvňuje mozog aj imunitný systém? Pravdaže, ľudia nezomrú priamo na osamelosť alebo sociálnu osamelosť, ale tie dosahy sú naozaj zásadné. Hovorí nám to o tom, že naše telo je doslova prispôsobené na to, aby sme mali sociálne vzťahy, a keď ich nemáme alebo sú nekvalitné, dramaticky to mení náš život. Výrazné pocity osamelosti a izolácie sú silným sociálnym stresorom a biologické mechanizmy súvisiace so stresom tak sprostredkúvajú dosah osamelosti a izolácie na zdravie.

Dá sa exaktne merať, či osamelosť narastá?

Na Slovensku nemáme porovnateľné dáta z minulosti, ale štúdie z USA ukázali, že keď ľudia odpovedali na rovnaké otázky ako v 70. rokoch, jednoznačne sa potvrdil lineárny nárast osamelosti. Stúpa nielen posledné roky, ale dekády. Viaceré ukazovatele v spoločnosti potvrdzujú i to, že narastá aj sociálna izolácia. Z perspektívy verejného zdravia sa o tom začalo výrazne hovoriť počas pandémie covidu-19, ktorá mnohé veci demaskovala.

Kamarát, ktorý fotí ľudí nad osemdesiat rokov, tvrdí, že veľa z nich počas pandémie zomrelo práve pre sociálnu izoláciu a s ňou spojenú osamelosť.

Os...