Tajomstvo smradľavej pochúťky starých Rimanov odkryl nový vedecký výskum

Rímsky filozof Lucius Annaeus Seneca mladší (4 pred n. l. – 65 n. l.) sa preslávil ako vychovávateľ cisára Nerona. Bol tiež plodným autorom. Písal básne, divadelné hry aj filozofické traktáty. Jeho najznámejšie dielo sa volá De tranquillitate animi, slovensky O pokoji mysle.

Zhŕňa stoický prístup k životu. Seneca vyznával striedmosť a cnosť. Človek sa má vyhýbať zbytočnému prepychu a nerestiam, ako je obžerstvo. Podľa toho si má vyberať aj spoločníkov. Mal by sa tiež vyvarovať prehnaných emócií, najmä hnevu. Filozof tiež brojil proti novým cudzokrajným obyčajom.

Jedna z vecí, o ktorej písal, bolo aj šírenie omáčky zvanej Rimanmi garum. Išlo o veľmi obľúbené dochucovadlo zrejme gréckeho či fénického pôvodu. Plnilo funkciu podobnú tej, ktorú majú dnešný kečup alebo horčica. Vyrábalo sa z fermentovaných rýb.

Seneca o ňom v jednom zo svojich Listov Lucillovi napísal: „Vari si neuvedomuješ, že garum sociorum, tá drahá krvavá hmota z rozkladajúcich sa rýb, pohlcuje žalúdok svojou slanou hnilobou?“

Senecove ostré filipiky však nedokázali Rimanov od používania gara odradiť. V počiatočných storoč...