Zaujala ma veta z vašej knihy Klíma v dejinách: „Klíma je jediná sila na našej planéte, ktorá dokázala globálne ovplyvniť ľudské dejiny.“ Podceňujeme silu klímy?
Ak nerátame nejaké vesmírne sily, napríklad možný pád veľkého meteoritu alebo zrážku s asteroidom, tak klíma je skutočne jediná sila, ktorá môže na našej planéte pôsobiť na veľmi vzdialených územiach. Napríklad zmeny prúdenia vzduchu v severnom Atlantiku môžu ovplyvniť rozsiahle územia Európy, klimatické zmeny, ktoré sa dejú na západe Pacifiku, môžu mať vplyv na klímu v Južnej Amerike. Môžeme teda tvrdiť, že klíma má vplyv na dejiny, dokonca na odlišných pologuliach. Súhlasím s vami, že jej silu dnes podceňujeme napriek tomu, že práve z minulosti máme viacero príkladov, ako zmeny klímy mohli zasiahnuť do vývoja civilizácií a ľudských spoločností. Aj malá zmena klimatických podmienok mohla mať zásadný vplyv na ľudské spoločnosti na jednotlivých kontinentoch.
Znie to tak fatálne...
Lenže zmeny klímy mali v minulosti fatálny vplyv. Napríklad klimatické zmeny mohli spôsobiť rozšírenie baktérií Yersinia pestis, ktoré môžu za pandémiu bubonického moru (na rozdiel od kvapôčkového moru sa bubonický mor prenáša na človeka priamym kontaktom. Baktéria Yersinia pestis sa množí v tráviacom trakte blchy, kde nakoniec zablokuje jej žalúdok, a blcha začne hladovať. Blcha sa márne snaží nakŕmiť a preskočí i na živočíchy, ktoré nie sú jej bežnými hostiteľmi – napríklad človeka, pozn. red.). V 6. storočí mu na celej planéte podľahlo obrovské množstvo ľudí. Presné počty, pochopiteľne, nepoznáme, ale niektoré zdroje hovoria o 30 – 50 miliónoch obetí. Ak sú však klimatické podmienky ideálne, môžu prispieť k rozvoju, rozmachu a prosperite spoločnosti.
Skúste mi uviesť nejaký príklad, keď klíma pomohla rozvoju spoločnosti?
Mohli by sme povedať, že klíma stála za rozmachom Rímskej ríše, pomohla expanzii starovekých Rimanov. Rímska ríša bola veľmi veľká, rozliehala sa na troch kontinentoch so Stredozemným morom uprostred. Klímu na jej území ovplyvňovali viaceré elementy, od Severoatlantickej oscilácie (počasie Európy je ovplyvňované Severoatlantickou osciláciou, a to predovšetkým v jeseni a v zime. Už v 18. storočí si ľudia všimli, že ak je mierna zima v Grónsku, tak býva krutá zima v severnej Európe, a naopak. Jav neskôr nazvali Severoatlantická oscilácia a od roku 1950 sa počíta tzv. index NAO, vďaka čomu vieme predpovedať, aká bude zima v Európe, pozn. red.) po klímu Indického oceánu. Niektoré územia, napríklad Egypt, boli vyslovene špecifické, pretože na rieku Níl mali vplyv aj zrážky v Etiópskej vysočine.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.
Zostáva vám 82% na dočítanie.