Prieskum vypracovala renomovaná agentúra MNForce na reprezentatívnej vzorke. Ten ukázal, že stres častejšie postihuje ženy (72 percent) ako mužov (60 percent), a to najmä vysokoškolsky vzdelaných ľudí (67 percent).
Najviac stresu pociťujú ľudia vo veku 30 – 39 rokov (74,5 percenta), nasledujú mladší do 29 rokov (68 percent). S pribúdajúcim vekom pocity psychickej nepohody mierne klesajú.
„Stres je prirodzenou súčasťou života. V primeranej miere pôsobí ako hnací motor – mobilizuje energiu, zlepšuje výkonnosť a pomáha zvládať krátkodobé výzvy. Posúva nás dopredu, zvyšuje odolnosť a podporuje adaptáciu organizmu. Typickým príkladom je športová aktivita,“ vysvetľuje odborník na výživu spoločnosti Kompava Martin Minárech.
Stres zajedáme a zapíjame
Problémom nie je len samotný stres, smútok či nepohoda, ale najmä spôsob, akým ich zvládame. Prieskum ukázal, že každý desiaty Slovák siaha v snahe o úľavu po jedle alebo alkohole. Častejšie sú to muži (13 percent) než ženy (10,3 percenta), pričom najviac takto reagujú ľudia do 39 rokov (15 percent).
Podľa Martina Minárecha ide o krátkodobé riešenie s dlhodobými negatívnymi následkami. „Vyčerpaní ľudia majú tendenciu dopĺňať energiu rýchlym spôsobom. Krátkodobo to prináša úľavu, no vedie to k nárastu hmotnosti, zaťaženiu metabolizmu a zhoršeniu celkového zdravia,“ vysvetľuje. Podobne funguje aj zneužívanie niektorých liekov, ktoré síce dočasne uvoľnia napätie, ale neriešia jeho príčinu.
V dnešnej dobe sa stresu nevyhneme, preto sa musíme učiť pracovať so svojou stresovou odolnosťou. Prieskum zároveň odhalil varovný signál – viac ako tretina ľudí (38 percent) hodnotí svoje psychické zdravie ako priemerné, desatina ako zlé alebo veľmi zlé.
„Problém nastáva, keď sa stres stane chronickým a nadmerným. Neustály tlak v práci, nedostatok spánku, konflikty či dlhodobé preťaženie vedú k tomu, že stres začne pôsobiť negatívne,“ upozorňuje Minárech.
Takzvaný distres oslabuje zdravie a zasahuje viaceré kľúčové systémy tela – imunitný, nervový a endokrinný. „Tieto systémy sú prepojené a fungujú ako jeden celok. Ak sa naruší rovnováha v jednom, negatívny efekt sa prejaví aj v ostatných. Preto chronický stres dokáže spustiť reťazovú reakciu zdravotných problémov,“ dodáva.
Spánkový režim a pohyb
Podľa odborníka treba začať od základov: nastaviť si pravidelný spánkový režim a zahrnúť do života pravidelný pohyb. „Tieto dva faktory sú pilierom dlhodobej odolnosti voči stresu,“ hovorí Minárech.
Prieskum ukázal, že 43,7 percenta ľudí zvláda stres kvalitným spánkom, 39,5 percenta pozeraním filmov alebo čítaním, 33,6 percenta trávením času s blízkymi, 30,5 percenta športom a fyzickou aktivitou a 16,6 percenta volí meditáciu alebo relaxáciu.
Kvalitný spánok si ako stratégiu častejšie volia muži (45 percent) než ženy (42,4 percenta), najmä vo veku 50 – 59 rokov (45,3 percenta) a obyvatelia väčších miest (47,7 percenta).
Športová aktivita je obľúbenejšia u mužov (37,4 percenta) ako u žien (24 percent) a najčastejšie ju praktizujú ľudia vo veku 30 – 39 rokov (36,5 percenta).
Naopak, meditáciu a relaxáciu preferujú skôr ženy (18,6 percenta) ako muži (14,5 percenta), prevažne vo veku 30 – 39 rokov (21,3 percenta) a vo väčších mestách (28 percent).
„Kvalitný spánok je základom psychickej aj fyzickej rovnováhy. Jeho nedostatok zvyšuje hladinu stresového hormónu kortizolu a znižuje odolnosť voči stresu,“ vysvetľuje Martin Minárech, odborník na výživu v spoločnosti Kompava. Medzi najúčinnejšie stratégie boja so stresom zaraďuje šport.
„Fyzická aktivita je pre organizmus tiež formou stresu, no ide o pozitívny stres, ktorý posilňuje schopnosť zvládať ten negatívny. Pravidelný pohyb funguje ako prirodzený tréning odolnosti nervového aj hormonálneho systému.“
Za silný nástroj považuje aj dýchacie techniky. Minárech tvrdí, že vedomé a pomalé dýchanie dokáže priamo ovplyvniť činnosť autonómneho nervového systému a aktivovať parasympatikus, čo je súčasť autonómneho nervového systému, ktorý zodpovedá za funkcie „odpočívaj a tráv“.
„Ten telo upokojuje. Či už ide o náročný deň v práci alebo stresovú situáciu, správne dýchanie znižuje napätie a pomáha organizmu reagovať pokojnejšie,“ uzatvára.