Ako sa (ne)prejesť k cholesterolu. Kedy stačí zmeniť stravu a kedy pridať lieky?

Aj vy sa vždy tešíte na hotelové raňajky? Bohaté, voňavé, z ktorých si doprajeme „za plnšiu hrsť“, ako sme zvyknutí pri bežnej rannej domácej hektike? Miešané vajíčka, pečenú klobásku, chrumkavú slaninku, párky s chrenom a horčicou, teplučké croissanty s nutelou?

Ak si podobnú energetickú bombu bohatú na cholesterol, cukry, nasýtené tuky či transtuky doprajeme výnimočne, napríklad počas víkendu v hoteli, naše telo sa s ňou primerane vyrovná. Horšie je, ak potraviny zvyšujúce cholesterol patria medzi naše obľúbené stálice.

Priemerný Slovák zhltne totiž denne o 70 mg cholesterolu viac, ako sú odporúčané denné limity. „Priemerný denný príjem cholesterolu je na Slovensku 369,8 mg, čo prekračuje odporúčaný limit 300 mg denne. Mliečne výrobky k tomu prispievajú približne 86 miligramami denne,“ hovorí pre HN magazín Martina Valachovičová, prednostka Ústavu výživy na Fakulte ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave.

Proti zápalu, rakovine aj vysokému tlaku? Áno, na to všetko zaberá liečivá sila jedla

Dobrý sluha, zlý pán

Cholesterol vo svojej podstate pritom nemusí byť strašiakom. Hoci je najčastejšie spájaný s rizikom ochorení srdca a ciev, naše telo by bez neho nedokázalo fungovať.

„Je dôležitý pre bunkovú membránu, tvorbu hormónov ako kortikosteroidy, testosterón a estrogén a žlčových kyselín. Je kľúčový aj na syntézu vitamínu D, ktorý reguluje metabolizmus vápnika a podporuje zdravie kostí. Napriek tomu, že naše telo si dokáže cholesterol samo vytvárať, potrebujeme jeho koncentrácie udržiavať v rovnováhe.“

V priemernej koncentrácii celkového cholesterolu (5,4 mmol/l) sme podľa Svetovej zdravotníckej organizácie už nad limitom (5,0 mmol/l).

„Štúdia, do ktorej sa zapojilo 72 000 pacientov odhalila, že iba 7 percent veľmi vysoko rizikových pacientov dosiahlo hodnoty LDL cholesterolu podľa najnovších európskych odporúčaní,“ vysvetľuje Martina Valachovičová.

Súčasné epidemiologické a genetické štúdie pritom poukazujú na to, že neexistuje dolná hranica. „Platí, že čím nižšia koncentrácia LDL cholesterolu, tým lepšie pre cievy.“

Keď je ho priveľa

Keď je cholesterolu v našom tele priveľa, ukladá sa v stenách tepien, ktoré tým zužuje. „Môže dôjsť dokonca k ich úplnému upchatiu a rozvoju akútneho infarktu alebo mozgovej mŕtvice. Ale aj k odumretiu nejakej časti orgánu, jeho zlyhaniu alebo horšiemu prekrveniu dolných končatín, ktoré sa prejavuje ich bolesťami,“ vystríha pre magazín Téma vedúci lekár jednotky intenzívnej starostlivosti interného oddelenia Nemocnice Na Homolce v Prahe Pavel Rutar.

Ateroskleróza vo veľkých tepnách môže viesť podľa lekára k oslabeniu cievnej steny. „Až tak, že nedokáže tak dobre odolávať tlaku, dochádza k jej rozšíreniu, vznikajú rôzne výdute a ďalšie komplikácie. Napríklad také prasknutie výdute na aorte (najväčšia a najdlhšia tepna v tele, rozvádza krv zo srdca do tela, pozn. red.) znamená s vysokou pravdepodobnosťou smrť.“

Smotana a fastfoody

Veľké epidemiologické štúdie dokumentujú, že konzumácia niektorých typov potravín priamo spôsobuje vysoký cholesterol, takzvanú hypercholesterolémiu.

K najrizikovejším ...