Aktivisti niekoľkých mimovládnych organizácií vyrazili od Pizolskej chaty na asi päťkilometrovú túru, ktorou chcú upozorniť na skutočnosť, že alpským ľadovcom hrozí zánik. Odborná komisia akadémie vied v Berne vlani zverejnila správu, podľa ktorej medzi rokmi 2008 a 2018 stratili švajčiarské ľadovcepätinu svojho objemu.
Usporiadatelia "pohrebného pochodu" vyzvali jeho účastníkov, aby prišli v čiernom. Pri ľadovci, ktorý leží vo výške 2700 metrov nad morom, bol príhovor glaciológa a duchovného. Na pamiatku zanikajúceho ľadovca tiež zazneli smútočné trúbenie na alpské rohy.
Pred niekoľkými týždňami sa ľudia na Islande slávnostne rozlúčili s ľadovcom, ktorý sa následkom klimatických zmien stenčil natoľko, že v roku 2014 ako prvý na ostrove zanikol. Vo Švajčiarsku sa podľa vedcov od roku 1850 úplne roztopilo viac ako 500 ľadovcov.
Rozpad ľadovca v západnej Antarktíde môže zmeniť svetové pobrežie
Osud pobrežných oblastí sveta a stoviek miliónov ich obyvateľov závisí od ľadového masívu v západnej Antarktíde, ktorý môže zvýšiť hladinu svetového oceánu najmenej o tri metre, pričom nie je otázkou "či", ale "kedy".
Informovala o tom v pondelok tlačová agentúra AFP s odvolaním sa na Andersa Levermanna, profesora z Postupimského ústavu pre výskum vplyvu klimatických zmien (PIK) a špičkového odborníka na Antarktídu. Vedec iba niekoľko dní pred zverejnením význačnej správy OSN o oceánoch a zamrznutých častiach Zeme vysvetlil, ako klimatické zmeny ovplyvňujú najchladnejší región planéty.
V Antarktíde sa deje 99 percent rozpadu všetkého ľadu na Zemi, keď sa ľad zosúva do oceánu. Na povrchu nedochádza takmer k žiadnemu topeniu; je na to príliš studený. V Grónsku je polovica úbytku ľadu spôsobená roztopenou vodou, ktorá sa dostáva do oceánu.
Keď sa ľad v Antarktíde alebo Grónsku zosunie do oceánu a stane sa šelfovým ľadovcom, dostáva sa do kontaktu s povrchovou vodou. Už i nárast teploty vody o desatinu stupňa pritom môže viesť k podstatnej nerovnováhe kontinentálneho ľadovca, tvrdí nemecký vedec.
Hladina morí sa môže zvýšiť až o vyše meter
Kontinentálny ľadovec Antarktídy sa od roku 2005 každoročne zmenšuje o približne 150 miliárd ton ľadovej masy, pričom väčšina tohto javu prebieha v západnej časti Antarktídy. Úbytok ľadu v Grónsku i Antarktíde sa zrýchľuje.
Podľa štúdie z roku 2014 môže hladina svetového oceánu do roku 2100 vzrásť o 50 centimetrov. Najnovší odhad Medzivládnej komisie pre zmenu klímy (IPCC) hovorí o ďalších maximálne 16 centimetroch. Významná štúdia z roku 2016 publikovaná v časopise Nature, ktorá zohľadňuje už i nové fyzické procesy, predpovedá nárast hladiny svetového oceánu až o viac než jeden meter.
Ak sa bude dodržiavať parížska klimatická dohoda, nárast úrovne svetového mora sa spomalí. Ak sa predmetná dohoda dodržiavať nebude, tento proces sa bude ešte na konci storočia stále zrýchľovať. Najzraniteľnejšia časť kontinentálneho ľadovca západnej Antarktídy, ktorej roztopenie by spôsobilo nárast svetového mora o 3,5 metra, leží v zníženinách pod hladinou mora, kde preniká oceánska voda a narušuje kontinentálny ľadovec zospodu.
Ak sa nezastaví vypúšťanie oxidu uhličitého do atmosféry, zmienený scenár pripraví ľudstvo o mestá ako Hongkong, New Orleans, New York, Hamburg, Kalkata či Šanghaj, varuje Levermann.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
