Hovorí sa, že Američania minú ročne milióny na lieky na spanie a súčasne milióny na tie, ktoré ich majú udržať bdelých. A ako položartom dodáva priekopník spánkovej medicíny na Slovensku profesor Viliam Donič, Amerika by bez kávy prestala fungovať.
Nielen obyvatelia Spojených štátov však bojujú so zhoršujúcou sa kvalitou spánku. Štatistiky uvádzajú, že zhruba pätnásť percent ľudí má dlhodobý problém s nespavosťou, ďalších dvadsať percent populácie trápia rôzne poruchy spánku.
Ako však súvisí čas, ktorý strávime (respektíve nestrávime) v posteli, s naším zdravím? Čo môže napovedať, že niečo nie je v poriadku? A prečo sa vlastne kvalitný spánok stáva mantrou, ktorú prízvukujú odborníci od kardiológov až po psychiatrov? Nazrime teda pod zavreté viečka a vydajme sa na púť po hlbinách nášho organizmu a ešte stále tajomstvami sprevádzanom nebdelom stave.
Deň dôležitý ako noc
„Spánok je nevysvetlenou záhadou neurobiológie a ľudia sa ním zaoberajú už stáročia. Ak nespíte, zomriete,“ uviedol pred časom v rozhovore pre HN magazín Tomáš Eichler z Výskumného inštitútu molekulárnej patológie vo Viedni a dodal, že sám sa ním zaoberá preto, lebo je to slabo objasnená téma s obrovským medicínskym významom.
Na základnú otázku, prečo vlastne potrebujeme spať, podľa neho stále nepoznáme jednoznačnú a uspokojivú odpoveď. „Podľa jednej skupiny teórií preto, aby sme šetrili energiu. Počas spánku však vynaloženie energie tela výrazne neklesá,“ uvádza hneď vzápätí paradoxné zistenie. Možno teda spíme preto, aby sme sa takpovediac opravili.
„Aby sme si vytvorili minuté neuroprenášače a zbavili sa odpadu, toxínov. ,Detoxikačnú funkciu‘ spánku preukázali vedci len nedávno. Zistili, že mozog myši vyplavuje odpad počas s...
Zostáva vám 85% na dočítanie.