Verejnosť vníma LSD, extázu alebo psilocybín predovšetkým ako nebezpečné drogy. Vždy tomu tak však nebolo: LSD čiže dietylamid kyseliny lysergovej, syntetizovaný v roku 1938 švajčiarskym chemikom Albertom Hofmannom, bol o deväť rokov neskôr uvedený na trh pod obchodným názvom Delysid ako liek na široké spektrum psychických porúch počnúc schizofréniou a končiac kriminálnym správaním.
Odhaduje sa, že ho užívalo okolo štyridsaťtisíc pacientov. Na niektorých univerzitách dostávali študenti psychiatrie LSD legálne ako súčasť výučby, aby tak ľahšie prenikli do duševného sveta pacientov so schizofréniou.
Prehnané nádeje
Od začiatku 50. rokov minulého storočia skúmali účinky LSD na ľudskú psychiku početné vedecké tímy, z výsledkov ich práce však vyplynulo, že nádeje vkladané do tejto látky sú prehnané.
Navyše LSD unikol z kontrolovaných lekárskych štúdií a prístup k nemu získala laická verejnosť, ktorá ho zneužívala ako drogu. K popularite LSD vtedy prispel aj fakt, že zlákal množstvo prominentných umelcov, ktorí hľadali v halucináciách inšpiráciu pre tvorbu.
V 70. rokoch obavy prevážili nad nádejami a LSD sa spolu s ďalšími halucinogénnymi látkami ocitli na zozname zakázaných chemikálií; od roku 2011 sme však svedkami určitej renesancie.
Vedci odmietajú nechať potenciál LSD a ďalších halucinogénov ležať úhorom a argumentujú pritom štúdiami, v ktorých halucinogény priniesli povzbudivé výsledky v liečbe úzkostných stavov, depresií alebo závislosti na návykových látkach.
Za prelomový možno považovať rok 2016, kedy tím pod vedením Rolanda Griffithsa z Johns Hopkins University v americkom Baltimore zverejnil výsledky dôkladne vykonaného klinického testu, v ktorom dostávali halucinogén psilocybín pacienti v silne pokročilom štádiu rakoviny.
Droga uľavila hneď osemdesiatim percentám z nich od úzkosti a depresií a tento pozitívny efekt pretrvával dlhšie ako pol roka. Ten istý tím referoval aj o úspešnej liečbe ťažkých depresií psilocybínom.
V inej klinickej štúdii zasa pom...
Zostáva vám 85% na dočítanie.