Muzikant Vašo Patejdl, tenorista Luciano Pavarotti, herec a spevák Patrick Swayze, gymnastka Věra Čáslavská, ale tiež zakladateľ spoločnosti Apple Steve Jobs. To je len niekoľko známych mien, ktoré spája smutná diagnóza. Rakovina pankreasu je jedným z najobávanejších onkologických ochorení – nielenže je často odhalená neskoro, navyše tento nenápadný orgán postihujú obvykle veľmi agresívne nádory, ktoré veľmi rýchlo metastázujú do ďalších v brušnej dutine. Nebude však reč len o tých najhorších scenároch. Ale pridáme aj zopár nádejných objavov v tomto ohľade.
Továreň na inzulín
Svojou stavbou je podobný slinným žľazám – aj preto sa po starom nazýva slinivka brušná – a z väčšej časti sa skrýva za žalúdkom. Je to vyslovene malý orgán, u dospelého jedinca meria zhruba pätnásť centimetrov, napriek tomu plní v organizme hneď dve úlohy: jednak produkuje veľmi silné tráviace enzýmy potrebné na úplné rozloženie potravy na jednotlivé živiny (cukry, bielkoviny, tuky) a jednak vytvára hormóny inzulín a glukagón, ktoré majú na starosti správne hospodárenie s hladinou krvného cukru v tele.
Len čo vložíme jedlo do úst, začne pankreas vyrábať bezfarebnú zásaditú pankreatickú šťavu. Langerhansove ostrovčeky, čo sú krvou bohato zásobené zhluky buniek, ktorých je v pankrease okolo milióna, sa skladajú z B-buniek, vytvárajúcich inzulín, a A-buniek, ktorých produktom je glukagón.
Keď prijmeme potravu, dôjde k vzostupu hladiny cukru v krvi, čo je signál pre B-bunky, aby začali vylučovať inzulín. Ten sa podieľa na vstrebávaní glukózy do buniek a na udržiavaní normálnych hodnôt. A-bunky sa dostanú k slovu v prípade, že sme zanedbali jedlo, cítime hlad a chýba nám energia, napríklad po náročnom fyzickom výkone. Aktivujú sa a začnú vylučovať glukagón, ktorý sa podieľa na premene glykogénu na glukózu a naše bunky tak dostanú potrebnú výživu. Aj keď A-bunky zachraňujú, čo môžu, nie je dobré zabúdať na pravidelný príjem potravy a zbytočne ich nútiť pracovať.
V súčasnosti však náš pankreas oveľa viac ako s nedostatočným príjmom potravy bojuje s tým nadbytočným. Práve obezita je hlavnou príčinou takzvanej cukrovky 2. typu, ktorá sa šíri západným svetom ako požiar a dochádza pri nej k postupnému zániku funkcie a počtu B-buniek.
Rovnako však neustále narastá aj výskyt diabetu 1. typu, ktorý vzniká tým, že vlastný imunitný systém napáda a ničí B-bunky, ktoré produkujú inzulín v pankrease. Kým druhý typ dokáže každý z nás ovplyvniť vlastným životným štýlom, spúšťače prvého typu podľa aktuálnych vedeckých poznatkov ležia mimo nášho priameho dosahu: pravdepodobne ide o vírusový alebo environmentálny zásah pri geneticky citlivých osobách, ktorý vyvolá opísanú autoimunitnú reakciu.
Nádor s hrozivou prognózou
Nemenej ako cukrovka svet trápi iný problém. Rakovina pankreasu, ktorá sa aj v 21. storočí rovná takmer rozsudku smrti. „Ak by sme nič neurobili a tejto chorobe ďale...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.