Je prakticky nemožné vyhnúť sa jej. Reč je o nádche, obvykle prvom prejave virózy, ľudovo nazývanej aj prechladnutie. Až v osemdesiatich percentách prípadov ju spôsobuje vírusová infekcia a ako upozornil pre Magazín Víkend MF pľúcny a detský lekár Henrich Pohl, „človek býva najnákazlivejší ešte predtým, než u neho prepuknú príznaky“. Navyše, respiračné choroby sa nešíria len vzduchom, ale aj dotykom.
Miestom vstupu vírusu do organizmu býva najčastejšie predná časť nosovej sliznice a/alebo očná spojivka. Vírusy teda zvyčajne najskôr infikujú sliznicu nosovej dutiny a spôsobia na nej zmeny. Viac ako 90 percent z nich prestupuje – obvykle pri kýchaní, smrkaní či kašli – ďalej do vedľajších nosných dutín.
Tu sa veľmi rýchlo replikujú, čo spôsobuje rýchly nástup príznakov – už desať až dvanásť hodín po nákaze. Bežná nekomplikovaná viróza u jedinca s normálne fungujúcou imunitou trvá tri až sedem dní – vzácnejšie do dvoch týždňov – a hojí sa bez následkov. Občas však príznaky neustúpia, prípadne sa ešte zhoršia. Za akých okolností k tomu dochádza? A dá sa tomu vyhnúť?
Zrod a význam hlienu
V prvom rade si detailnejšie posvieťme na onú zdanlivo nevinnú infekciu dutín, čiže nádchu. Ako sme už naznačili, tvorba hlienu je zápalová reakcia na vírus alebo alergén postihujúci mäkké tkanivá, predovšetkým sliznice, pokrývajúce vnútro nosa a prínosné dutiny, nachádzajúce sa v čelnej kosti, v čeľusti, v čuchovej a v klinovej kosti. Zmestí sa do nich zhruba rovnaké množstvo hlienu ako do vnútornej plochy nosa – dokopy ide o objem sto mililitrov. V jednom momente sa ho teda v našom organizme môže nachádzať približne deci.
A ako táto nie príliš vábna, no potrebná látka vlastne vzniká? Medzi bunkami sliznice sú malé...
Zostáva vám 85% na dočítanie.