Je komplexná, nenahraditeľná a má kľúčové slovo vo výbere nášho životného partnera. Podľa najnovších vedeckých výskumov si s tým druhým voniame práve vtedy – inými slovami, „chemicky“ to medzi nami iskrí – ak sa vhodne dopĺňajú naše imunitné systémy.
Zároveň platí, že každá patológia má korene v poruche imunity. Po zdroji jej problému sa pritom nepátra ľahko, pretože podobne ako nervový systém sídli „v celom“ tele. Jej mozgom je kostná dreň, v ktorej vznikajú imunitné bunky a týmus (orgán v tvare pyramídy, uložený priamo pod hrudnou kosťou), kde dozrievajú. Lymfatické orgány a slizničný systém s rozlohou takmer tristo štvorcových metrov – to sú zas „periférne nervy“ imunity.
Úplne mimoriadne postavenie v našom obrannom systéme zastávajú – ako vysvetľuje pre MF DNES profesorka imunológie Jiřina Bartůňková – takzvané polymorfonukleárne leukocyty. Ak sa objaví vážny dôvod, konajú okamžite a bez toho, aby o tom oboznámili ostatných spoluhráčov. Mimochodom, iba pomerne nedávno sa zistilo, že imunitné bunky sa nachádzajú aj v nádoroch a vedci momentálne pátrajú po tom, ako ich využiť na liečbu rakoviny.
Horšou správou je, že ľudí s poruchami imunity neustále pribúda. Prejavuje sa to tak na zníženej obranyschopnosti proti patogénom, ako aj na onom najznepokojivejšom poli autoimunitných ochorení, keď sa obranný systém stavia voči sebe samému. Prečo sa to deje a ako z toho von?
Mesiac čo mesiac
Na úvod – ako pri mnohých iných medicínskych témach, ktoré rozoberáme na stránkach nášho magazínu – trochu skepsy. Neexistuje žiadny zázračný, ba ani rýchly liek, ktorý náš rozhodený obranný systém dostane okamžite do pozoru. Prakticky žiadna intervencia na poli imunity neprináša okamžité plody, čo je aj jeden z dôvodov, prečo sa ich mnohí z nás nedočkajú nikdy.
Jednoducho nemáme dosť dôvery, trpezlivosti a vytrvalosti. Kým sa však dostaneme k riešeniam, pristavme sa pri samotnom probléme. Aké symptómy nás upozorňujú, že naša imunita nefunguje tak, ako by mala? Stručne povedané, ak sme náchylní na infekcie. U človeka so zníženou obranyschopnosťou sa jednak často opakujú infekcie bežnými alebo, naopak, zvláštnymi, takzvanými atypickými mikroorganizmami.
„Zdravý človek by si s nimi jednoducho poradil alebo by v ňom nevyvolali žiadne klinické príznaky, u pacientov s poruchami imunity prebiehajú spravidla dramatickejšie než u zdravej populácie a typická je častá frekvencia,“ rozmieňa na drobné imunologička Zuzana Ozaniak Střížová v rozhovore pre MF DNES.
„Bežne ku mne do ambulancie prichádzajú ľudia, ktorí majú opakujúce sa infekcie v močovopohlavnom systéme. Mesiac čo mesiac. Lekár im dá antibiotiká, choroba sa prelieči, ale okamžite sa zase vráti.“ V prípade detí v predškolskom veku sa za vyššiu chorobnosť považuje, keď sú mu ordinované antibiotiká viac ako 6- až 10-krát za rok.
Nielen podľa jej slov však pribúda predovšetkým pacientov s takzvanými sekundárnymi poruchami imunity, teda takými, ktoré v...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.