Stres môže mať svoje kladné stránky. Je to útecha pre tých, ktorí majú príliš veľa povinností a málo voľného času. Podľa štúdie Texaskej univerzity, ktorá zahŕňala vyše 300 účastníkov, majú tí, ktorí sú zaťažení príliš mnohými úlohami, väčšiu pravdepodobnosť, že sa ich mozog udrží v zdravom stave. Majú jasnejšiu myseľ, lepšie si vybavujú spomienky a s postupujúcim vekom tieto schopnosti pretrvávajú, napísal taliansky denník La Repubblica.
Vedci sa vo svojej štúdii zaoberali 330 zdravými osobami vo veku od päťdesiatich do osemdesiatdeväť rokov. Pýtali sa ich na to, čo celý deň robia, a podrobili ich sérii testov. Ich výsledky ukázali, že nezávisle od veku a vzdelania je životný štýl bohatý na povinnosti spojený so zdravým mozgom.
Osoby, ktoré boli viac zamestnané úlohami, spracovávali informácie rýchlejšie a ich pamäť, uvažovanie a slovník boli bohatší ako u osôb menej zamestnaných. Podľa vedcov životný štýl bohatý na najrôznejšie aktivity zvyšuje možnosti učiť sa nové veci, stimuluje mozog a kladie pred neho stále nové výzvy. "Zo štúdie vyplýva, že viac zamestnané osoby majú tendenciu mať lepšie kognitívne schopnosti, predovšetkým pokiaľ ide o zapamätanie si vecí, ktoré sa nedávno naučili," vysvetľuje jedna z autoriek výskumu Sarah Festiniová.
Predošlé štúdie zdôrazňovali nevyhnutnosť plniť komplikované úlohy, aby mozog zostal výkonný. Kto je veľmi zamestnaný, učí sa nové veci rýchlejšie. Navyše sa učia čeliť najrôznejším situáciám a stretávať s mnohými ľuďmi. Čo však povedať o tom človeku, ktorý čelí stresu neustále? "Kto je príliš stresovaný, môže mať problémy. Je možné, že nedokáže zvládať situáciu," vysvetľuje Denise Parková z Texaskej univerzity. "Avšak získané údaje ukazujú, že výhody pre mozog prevažujú. Teraz sa tím vedcov snaží zistiť, ako je možné, že početné úlohy majú pozitívny vplyv na mozog. Chceli by sme nájsť recept na to, ako zachovať mozog v plnej sile aj v starobe, "dodáva.
V útlom veku pomáha lepšiemu rozvoju mozgu materská láska. Rozvíjajú sa zvlášť niektoré jeho časti, ako je hipokampus, ktorý hrá veľkú úlohu pri krátkodobom uchovávaní informácií a pri priestorovej orientácii. Tím vedcov z Washingtonskej univerzity sledoval 127 detí od obdobia pred nástupom do školy až do dospelosti. Vedci pritom použili skenovanie mozgu. Správanie matiek voči deťom bolo merané na základe pozorovaní a videozáznamov. Na základe skenovania mozgu vedci konštatovali, že u detí, ktorých matky ich podporovali viac ako je priemer, bol pozorovaný rast hipokampu, ktorý bol dvakrát väčší ako u ich spolužiakov, ktorým matky toľko podpory neprejavovali.
Vedci tiež zistili, že rast hipokampu je spojený so zdravšími emotívnymi funkciami, keď deti vstupujú do dospelosti. "Vzťah medzi rodičom a dieťaťom v období, ktoré predchádza škole, je životne dôležitý," vysvetľuje autorka výskumu Joan Lubyová. "Mozog malých detí je plastickejší a je najviac ovplyvňovaný skúsenosťami z prvých fáz života. Preto je potrebné, aby sa dieťaťu dostávalo podpory a starostlivosti, "dodáva.