Dve kamarátky a spolužiačky na medicíne spojili sily, aby zatočili s igelitovými vrecúškami. Cieľ sa im darí napĺňať s dizajnovými vreckami Frusack, píšu lidovky.cz.
Frusack je slovná hračka anglických slov ovocie a vrecko a stoja za ním dve študentky medicíny, ktoré sa rozhodli skoncovať s plastovými vrecúškami v obchodoch. Hana Němcová a Tereza Dvořáková založili spoločnosť vyrábajúcu špeciálne vrecká z kompostovateľného plastu, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Ako prezrádzajú v rozhovore, doterajší záujem o vrecká prekvapil aj ich samé. Aktuálne sa im podarilo vyzbierať tisíce eur na serveri Hithit.cz a majú aj ambície preraziť v zahraničí.
Ako nápad na ekologické vrecká vznikol?
Myšlienka Frusacku vznikla pred dvoma rokmi. Nakupovala som veľa ovocia a zeleniny a nosila ich domov v mikroténových vreckách. Jednoducho ma štvalo, že sa mi doma hromadia a nedajú sa v drvivej väčšine prípadov znovu použiť a v momente, keď sa mi už nezmestia pod drez, ich musím odniesť do triedeného odpadu. Používala som už dávno textilné tašky alebo debničky miesto veľkých igelitiek a napadlo mi, že by mohlo existovať aj niečo namiesto tenkých plastových vrecúšok. Nič som ale k vlastnému údivu nenašla. Vtedy som vedela, že plastové vrecká tvoria ekologický problém, ale nevedela som, že až taký veľký. V Česku sa ich v priemere spotrebuje vyše 400 kusov na človeka ročne a sú najmenej triedeným plastovým odpadom.
Ich dopad na životné prostredie je obrovský. Vrecká tvoria problém hlavne vo svetových oceánoch, kde si ich morské živočíchy pletú s potravou. Keď som sa dostala k týmto informáciám, rozhodla som sa, že skúsim vymyslieť alternatívu k mikroténovým vreckám sama. O dva mesiace neskôr sa ku mne pridala moja kamarátka a spolužiačka z medicíny Tereza Dvořáková. Spoločne sme potom predstavili koncept Frusacku na Design Weeku v Prahe. Ohlas, ktorý nápad vzbudil, bol tak veľký, že sme sa pustili do práce na plný úväzok a začali pracovať spoločne s českými a zahraničnými dodávateľmi na vývoji kompostovateľnej tkaniny.
Čo znamená, že vrecko je kompostovateľné, teda ako rýchlo sa rozloží? Môžete proces rozkladu nejako opísať?
Frusack vyrábame z PLA (polymliečna kyselina) tkaniny s vysokou hustotou. PLA je najviac rozšíreným kompostovateľnými bioplastom, ktorý sám o sebe nie je v dnešnej dobe už žiadnym unikátom. My z neho ale vyrábame 50 mikrónov tenké vlákno a to je z hľadiska vývoja veľmi náročný proces. Technologicky zvláda tento postup len jedna spoločnosť na svete so sídlom v Európe a s tou sa nám podarilo nadviazať spoluprácu.
PLA je rastlinného pôvodu, najčastejšie sa jedná o kukuričný škrob. Z neho sa cez glukózu získava polymliečna kyselina, ktorá sa za ideálnych podmienok rozkladá na vodu a oxid uhličitý. PLA má rovnaké vlastnosti ako konvenčné plasty s tým rozdielom, že je citlivá na vysoké teploty nad 50 stupňov Celzia. Najlepšie je vrecko vyhodiť do hnedého koša na bioodpad. Odtiaľ sa vykonáva každodenný zber a tento odpad sa potom priemyselne kompostuje. Doba rozkladu PLA záleží hlavne na hrúbke steny produktu. Frusack by sa mal rozložiť za niekoľko týždňov. Frusack by sa tiež mohol rozložiť s domácim kompostom. Tu ale záleží na jeho kvalite a na tom, aby v jadre kompostu bola dlhodobo vysoká teplota.
Ako dlho mne ako užívateľovi vrecko vydrží, než sa opotrebuje?
Keď povieme, že je Frusack kompostovateľný, veľa ľudí má predstavu, že sa im Frusack začne rozkladať pod rukami. Tak to ale nie je. PLA vlákno má rovnaké vlastnosti ako konvenčný plast. Rozdiel je len zvýšená citlivosť na teplotu. Frusack je teda možné opláchnuť v ruke alebo v práčke na 30 stupňov. Vydržať by mal až dva roky užívania, než začne dochádzať k bežnej únave materiálu (trhanie vo švíkoch a podobne).
Aký je rozdiel medzi Frusackom a mikroténovým vreckom? Je to na prvý pohľad či dotyk rozoznateľné?
Frusack je vyrobený z tkaniny s vysokou hustotou. Na rozdiel od mikroténových vreciek teda prepúšťa vodu. To ale vnímame ako plus. Ovocie a zelenina sa v ňom nezaparia a zostanú dlhšie čerstvé, navyše sa vrecko ľahko udržuje. Objemom je ale Frusack s mikroténovými vreckami porovnateľný a dokonca má vyššiu nosnosť.
Ako dlho trval vývoj?
Samotný nápad je dva roky starý. Najtvrdším orieškom bol vývoj tkaniny, ktorý trval vyše roka. Trvalo dlho, než sme narazili na dodávateľa vlákna. Jeho výroba je technologicky veľmi náročná a v hrúbke 50 mikrónov ho dokáže vyrobiť iba jedna spoločnosť na svete, ktorá našťastie sídli v Európe. Ďalším úskalím bolo tkanie a trvalo niekoľko mesiacov, kým sa podarilo optimalizovať postupy. S tým nám už dokázala pomôcť česká tkáčovňa a prvú verziu tkaniny v zodpovedajúcej kvalite sme mali v rukách pred niekoľkými mesiacmi.
Má projekt aj zahraničné ambície?
Frusack je pripravený na vstup na zahraničný trh. Uvedomujeme si, že v Európe sú krajiny, ktoré sú ekologickému zmýšľaniu naklonené viac, než je Česká republika. Cieľom teda určite bude Škandinávia, Nemecko alebo Veľká Británia, kde minulý rok všetky plastové vrecká spoplatnili. Tam už teda dáva Frusack ekonomický zmysel aj z pohľadu užívateľa.
Všeobecne sa tento trend bude uplatňovať aj v ostatných krajinách EÚ a to vďaka legislatíve, ktoré vošla do platnosti v jeseni 2015. Podľa nej musia do konca roka 2025 všetky štáty znížiť priemernú spotrebu jednorazových plastových tašiek na 40 kusov na osobu za rok. V Česku to znamená zníženie na desatinu z toho, čo spotrebujeme teraz. Rovnaký trend ale môžeme sledovať všade vo svete.
Frusack si bude treba kúpiť od vás a potom s ním ísť do obchodu alebo bude možné ho nájsť v obchodoch a rovno do neho nakúpiť?
Chceme spolupracovať s menšími reťazcami, ktoré s nami zdieľajú rovnakú filozofiu a zameriavajú sa na udržateľnosť. Frusack teda bude možné kúpiť aj v kamenných obchodoch s potravinami alebo v obchodoch orientovaných na dizajn, aj keď hlavný predaj pobeží zo začiatku hlavne cez náš e-shop.
Naším cieľom nie je primárne dosiahnutie čo najväčších predajov. Chceme sa sústrediť hlavne na úzku komunikáciu so zákazníkmi a ich chápanie témy udržateľnosti a redukcie jednorazového odpadu v širšom kontexte. Či sa Frusacky niekedy dostanú do veľkých supermarketov a bude si ich možné "odtrhnúť" priamo počas nákupu, je otázkou optimalizácie výroby a vývoja produktu. Je ale dobre, že veľké reťazce si uvedomujú svoju úlohu s ohľadom na dopad na životné prostredie a snažia sa o zmeny. Nie je teda vylúčené, že s nimi nájdeme v nasledujúcich rokoch spoločnú reč.
Kde sa vrecká vyrábajú a ako je tá technológia náročná na výrobu?
Chceli sme pôvodne vyrábať Frusacky v Česku. Kvôli technologickej náročnosti výroby vlákna to ale nebolo celkom možné. Vlákno je teda vyrábané v Európe a zvyšok výroby beží v Českej republike.
Cena za vrecká je pomerne vysoká. Nemôže to byť prekážkou pri masovejšom rozvoji?
Prekvapilo nás, že proti cene sa obrátilo len veľmi málo ľudí. Uvedomujeme si, že sa so sumou za plastovú tašku nebudeme môcť nikdy porovnávať. Je to hlavne kvôli vysokej výrobnej cene. Ale aj to je z nášho pohľadu vlastne dobre. Mikroténovými vrecúškami sa plytvá hlavne preto, že nie sú spoplatnené a zároveň ľahko dostupné. Nikoho tak netrápi, že je vrecko po jednom dôkladnom zauzlení a roztrhnutí znehodnotené, keď si môže zobrať pri ďalšom nákupe desať nových. A keď si do neho kúpi pečivo, ktoré si zje v parku na lavičke a po ruke práve nie je kôš na plast, tak ho hodí do zmiešaného odpadu, v horšom prípade na zem.
To ale asi s hodnotným produktom neurobí a navyše k nemu bude mať nejaký vzťah. Keď už si ho kúpil, stál za tým nejaký prvotný popud. V momente, keď sa aj mikroténové vrecká spoplatnia, a my veríme, že k tomu dôjde, bude navyše Frusack dávať aj ekonomický zmysel.