Dve ministerky a 12 ministrov. 29 poslankýň a 121 poslancov. Také je zloženie novej vlády a parlamentu. Politika je na Slovensku stále záležitosťou mužov. Najnovší podiel žien a mužov vo vrcholovej politike nijako nevybočuje oproti minulosti. V poslaneckých laviciach sedí zväčša od 20 až 30 žien. To nás radí v Európskej únii medzi krajiny s najnižším podielom žien v parlamente. “Fungovanie politických strán ako aj volebný systém nie je priaznivo naklonený politickej participácií žien,” hovorí Jarmila Lajčáková, odborníčka na rodovú rovnosť a ľudské práva.
Vývoj počtu žien v parlamente od vzniku Slovenska
1994 - 1998: 21
1998 - 2002: 17
2002- 2006: 22
2006 - 2010: 28
2010 - 2012: 23
2012 - 2016: 22
2016 - 2020: 29
Podiel žien, ktoré kandidujú do parlamentu, je pritom viac, než tých, ktoré sa do národnej rady napokon dostanú. V minulých voľbách sa o miesto v parlamente uchádzalo viac ako 26 percent žien zo všetkých kandidátov, v poslaneckých laviciach ich však skončilo len 16 percent.
Na nezvoliteľných miestach
Riešením by podľa sociologičky Sylvii Porubänovej bolo, keby politické strany prijali interné rozhodnutie, aby sa polovica, alebo aspoň tretina žien, ocitla na zvoliteľných pozíciách.
O niečo úspešnejšie než vo vrcholovej politike sú Slovenky v tej komunálnej. V roku 2013 bolo podľa údajov štatistického úradu viac ako 23 percent žien vo funkcii primátorky alebo starostky. Ženy na Slovensku sú politicky aktívne, no dostávajú sa zväčša len po úroveň okresných či krajských štruktúr, pripomína Porubänová. Dôvodom je sklený strop, akási neviditeľná bariéra, ktorá ženám znemožňuje dostať sa vyššie pozície. Napríklad sú do vyšších funkcií automaticky dosadzovaní muži, aj keď majú uchádzačky o miesto rovnaké skúsenosti.
Nižšie mzdy
Nerovnosti medzi mužmi a ženami vidieť aj v platoch. Ženy musia na Slovensku tento rok pracovať bezmála o tri mesiace dlhšie na to, aby zarobili toľko isto ako muži. „Je podstatný rozdiel medzi nepodnikateľskou a podnikateľskou sférou. Kým v nepodnikateľskej sfére je ten rodový mzdový rozdiel 8,7 percenta, v podnikateľskej sfére je na úrovni 20 percent. Tie rozdiely sú markantné najmä pri vysokoškolsky vzdelaných ľuďoch,“ povedala podľa agentúry TASR riaditeľka Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí ministerstva práce Oľga Pietruchová.
Príjmové nožnice medzi pohlaviami sa pritom roztvárajú aj kvôli materstvu. Každým ďalším narodeným dieťaťom je rozdiel medzi mzdami mužov a žien vyšší. Takýto efekt rodičovstva sa prejavuje takmer vo všetkých krajinách Európskej únie, na Slovensku je ale extrémne silný, pripomínajú z tlačového odboru slovenského ministerstva práce.
Ktoré krajiny sú v popredí
Najväčšie zastúpenie žien vo vrcholovej politike má Rwanda, kde tvorí parlament až 65 percent poslankýň. „V krajinách, ktoré sú po občianskych vojnách sú ženy obvykle vysoko zastúpené. Tento jav sme si mohli všimnúť aj po vojne v bývalej Juhoslávií, kedy novovzniknuté štáty , ako napríklad Bosna a Hercegovina mali odrazu v parlamentoch 60 percent žien,“ hovorí Porubänová.
V Európe vynikajú niektoré škandinávske krajiny. Napríklad Švédsko a Fínsko sa pomaly blížia k tomu, že pomer žien a mužov v parlamente bude vyrovnaný.
Top krajiny sveta s najvyšším zastúpením žien v parlamente (v %)
Rwanda: 64
Bolívia: 53
Kuba: 49
Seychely: 44
Švédsko: 44
Senegal: 43
Juhoafrická republika: 42
Ekvádor: 42
Fínsko: 42
Namíbia: 41
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
