Len málo slovenských obcí si dobrovoľne uviaže na krk mlynský kameň tak ako Sokolovce. Veď kto by sa chcel stať vlastníkom síce v minulosti skvostnej národnej kultúrnej pamiatky, no ktorá sa postupne dostala už do takého zúfalého stavu, že sa jej preborila aj strecha. Keď nás miestny obyvateľ naviguje ku kaštieľu, nezabudne poznamenať: „Je to tam ako u bláznov na dvore.“ Nie je ďaleko od pravdy. Stavba až do roka 2008 slúžila ako psychiatrická liečebňa.

V roku 2009 je kúpila akciová spoločnosť DIY Slovakia a spolu s ňou aj 3,5-hektárový park, ktorý je takisto zaradený do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Smelé vízie sa upierali k luxusnému hotelovému komplexu, blízkosť kúpeľného mesta Piešťany si ho priam pýtala. Bohatá klientela vyvoláva vidinu trblietavého zisku.

Kaštieľ odolával zubu času viac-menej úspešne až do času zmeny vlastníka a prakticky hneď po nej sa začala devalvácia. Na vstupnom priečelí visia hodiny večne ukazujúce rovnaký čas. Čas sa v kaštieli zastavil naozaj. Ak by ho objavili hollywoodski filmári, umiestnili by doň dej hororu, v ktorom sa na hrôzu vzbudzujúcich chodbách naháňajú pacienti s ťažkými diagnózami.

No dnes sa zdá, že barokovo-klasicistické sídlo grófov zažije znovu vzkriesenie. Od firmy DIY Slovakia kaštieľ zaťažený exekúciami odkúpila malá dedinka čítajúca 1 400 duší. Za 200-tisíc eur.

Miesto duchov a bezdomovcov

Autor tejto reportáže kaštieľ navštívil pred desiatimi rokmi ako fanúšik urban exploration alebo urbex, ako chcete. Oba výrazy predstavujú pojem pre objavovania a prieskum opustených miest. Stačilo podliezť plot a potisnúť krídlo brány. Žiadna zámka.

Dlhý príbeh podnikateľa Mariana Kočnera: Temná minulosť a rovnako aj budúcnosť

Po chodbách sa preháňal len vietor a búchanie okien s čudnými zvukmi len dotváralo úzkostnú atmosféru. Keď návštevník popustil uzdu klebetám, čo starí ľudia po dedine rozprávali, že kaštieľ má aj tajné chodby, hneď bolo o pár stupňov Celzia menej. V jednej miestnosti objavil posteľ s rozostlanými perinami, čo dávalo tušiť, že možno nebol v objekte sám. 

O tom, že to bolo nemocničné zariadenie, svedčili rozbité lekárske prístroje, otlčené stoly i skrine bez dverí. V registroch sa dokonca dali nájsť lekárske záznamy. Rok 2006, 2. október, zápisy popoludňajšej služby, v čase od 13.30 do 21.00 hodiny: Pac. M. pokojná, zdržiavala sa medzi pacientmi, spolupracuje, telefonovala domov. Injekcia podaná, leží v izbe č. 6.

Pac. K. odišla na priepustku. Pac. Dz. bola vysadená v rehabilitačnej miestnosti. Tuho tam zaspala, večer sa nedala prebrať, nevečerala, lieky užila, večer uložená na lôžko.

Pac. D. chodila po oddelení, mala návštevu, potom zlostná.

S dátumom 1. január 2002 zostával v jedálni visieť zarámovaný časový harmonogram pracovníčok na úseku rozdeľovania stravy zachytávajúci presný rozpis. Od siedmej hodiny ráno, keď sa začína vynášanie kanví a riadu do centrálnej kuchyne, až po ôsmu...