Pri tejto diéte údajne spálite desaťkrát viac tuku ako pri obyčajnej, hoci jete paradoxne predovšetkým tuk, píšu Lidovky.
Ketogenická diéta čiže KetoDiet sa prvýkrát objavila v 20. rokoch minulého storočia ako súčasť liečby epilepsie a cukrovky, pretože zásadným spôsobom obmedzuje príjem sacharidov.
Limit je 50 g sacharidov na deň, čo sú zhruba dva biele rožky, alebo hrnček ryže. Napríklad americké ministerstvo poľnohospodárstva vydalo diétne pokyny, ktoré odporúčajú 225-325 g sacharidov na deň, píše server Business Insider.
Ako to funguje? Pri ketodiéte prechádza telo zdanlivo do módu hladovania a začne tak čerpať vlastné zásoby tuku. Niektoré štúdie potom tvrdia, že zníženie príjmu sacharidov sa priaznivo prejaví hlavne pri chudnutí, koncentrácii a údajne aj odstraňuje choroby spojené s vekom.
Je však potrebný ďalší výskum, ktorý by sa zameral hlavne na dlhodobé vplyvy na ľudský organizmus najmä u zdravých ľudí.
Jedna z posledných štúdií odhalila vplyv na dospelých, ktorí majú diagnostikovaný metabolický syndróm. Ak jedli podľa KetoDiet, mali desaťkrát vyššie hodnoty spaľovania energie v pokojovej fáze (spánok, odpočinok), než ľudia so štandardnou stravou.
Maslo a slanina
Strava sa pri ketodiéte skladá napríklad zo slaniny, masla, avokáda, syrov, vajec, orieškov. Tieto potraviny sú väčšinou striktne zakázané pri štandardných odtučňovacích diétach vďaka svojim vysokým energetickým hodnotám.
Aj napriek tomu sa pri tejto diéte vraj zníži príjem sacharidov na 20 až 50 g v závislosti od zdravotného stavu jedinca alebo jeho citlivosti na inzulín. Napríklad 1 jablko alebo žemľa obsahujú zhruba 30 g sacharidov.
Podiel zdravých tukov by mal tvoriť približne 80 percent denného prísunu kalórií, zatiaľ čo proteíny iba 20 percent. Priemerný Američan však prijíma približne 50 percent energie zo sacharidov, 30 percent z tukov a 15 percent z proteínov.
Ľudské telo rozkladá sacharidy na glukózu, ktorú potom používa pri výdaji energie alebo ju uskladňuje ako glykogén v pečeni a svaloch.
Má však aj záložný plán. Keď sa zo stravy vytratí príjem sacharidov, začne telo používať svoje zásoby glukózy a následne rozkladať tuky na kyseliny.
Akonáhle sa tieto kyseliny dostanú k pečeni, premení sa na organické látky, tzv. ketolátky. Tieto ketolátky potom slúžia ako zdroj energie pre mozog a ďalšie orgány a proces spotreby ketolátok sa nazýva ketóza. Ľudia pri ketodiéte si príjmom tukov tento stav udržujú.
Závislosť na cukre
Diéty s nízkym podielom sacharidov sa dostali do povedomia už v 20. rokoch minulého storočia, kedy ich využívali na zmiernenie záchvatov.
V 60. a 70. rokoch potom doktor Robert Atkins spopularizoval svojou verziu týchto diét, pri ktorej sa tiež začína na 20-25 g sacharidov na deň, následne sa potom podiel zvyšuje až na 80 až 100 g na deň.
Takže bola menej prísna než KetoDiet. Niektorí ľudia praktizujúci KetoDiet tvrdia, že na sebe sledujú veľký progres hlavne pri sústredení a majú viac energie. Začiatky však môžu byť ťažké.
Závislosť na cukre je reálny problém, ktorý môže v ľuďoch spočiatku vyvolávať podráždenosť, depresie, bolesti hlavy, letargiu alebo nevoľnosť. Je tak lepšie začínať pomalým obmedzovaním prísunu sacharidov.
Pri bolestiach hlavy potom pomáha hydratácia a rovnako aj zvýšenie príjmu soli. Vláknina je tiež sacharidom, ktorý ale telo nie je schopné stráviť. Nedvíha tak ani hodnoty cukru v krvi, a preto ju nie je potrebné započítavať do denného príjmu sacharidov.
Napríklad hrnček mandlí (100 g) obsahuje približne 20 g sacharidov, z toho je však 12 g vlákniny. Do denného príjmu tak možno započítať iba 8 g sacharidov. Naopak cestoviny sú pri ketodiéte prakticky vylúčené.
Človek si však musí dávať pozor aj na ovocie alebo škrobovú zeleninu. KetoDiet údajne pomáha aj proti prejedaní. Jedlá obsahujúce veľké množstvo cukru ako koláče a iné sladké pečivo totiž v mozgu nespúšťa tvorbu hormónov, ktoré by nám povedali, že už sme plní a máme dosť.
Naopak, pri proteínoch a tuku to tak je. KetoDiet by tak mala mať priaznivý vplyv ako na telo, tak aj na dušu. Otázkou je, ako sa telo vyrovná s prechodom na normálnu stravu.