Keď sa vonku všetci čerti ženia alebo sa vrátime z mrazivej prechádzky, nie je nad to sadnúť si s pohárom vareného vína alebo punču k jablkovej štrúdli či vanilkovým rožkom.
Klinčeky napichané do pomaranča sú zas tým najjednoduchším sviatočným „osviežovačom“, ktorý prestúpi príbytok lepšie ako akýkoľvek difuzér.
Prečo si však tieto sladkasté arómy spájame práve s predvianočným obdobím, keď ich vlasťou sú trópy a subtrópy? Kedy sa u nás udomácnili a ako sa vlastne zo škorice či badiánu stali vône a symboly zimy?
Päť kíl striebra
Púť za týmito cudzokrajnými koreninami nás zavedie do dávnej minulosti do oblasti južnej a juhovýchodnej Ázie, ale aj na Blízky východ či do starovekého Egypta, kde na uchovávanie mumifikovaných tiel používali napríklad škoricu.
Už pred viac ako štyri a pol tisíckami rokov totiž na ostrove Srí Lanka (niekdajší Cejlón) ľudia odpozorovali, že stonka jednej rastliny je silne aromatická.
Keď kôru tohto stromu jemne narezali, zvinuli a nechali v tieni vysušiť, stmavla do červenohnedého odtieňa, stvrdla a vôňa sa zintenzívnila.
Malé ľa...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
