Už je to 10 rokov, odkedy ste začali s výrobou sirupov. I keď najprv iba „v malom“ pre zábavu. Kam sa odvtedy VLČIE sirupy posunuli?
Juraj: Nuž, posun je to pre nás určite obrovský. Z dvoch mladíkov, ktorí čosi skúšali a sami poriadne nevedeli, čo robia, sa stali rokmi dvaja majitelia firmy, ktorí sa snažia neustále napredovať. V súčasnosti máme niekoľkých zamestnancov, či už vo výrobe, alebo v distribúcii, a na našich ramenách cítime určite ďaleko väčšiu zodpovednosť za naše rozhodnutia.
Čo nás veľmi teší je, že sme začali zakladať aj vlastné ovocné sady a konečne rozširujeme vlastnú výrobu. Posledné dva roky intenzívne pracujeme na rozbehnutí rôznych zahraničných trhov, no je to beh na dlhú trať, ktorý, ako sme už zistili, nie je vôbec jednoduchý. Pevne však veríme, že sa nám čoskoro podarí presadiť aj za hranicami.
Miro, vy ste úspešný barman, Juraj zase inžinier aplikovanej mechaniky a bývalý učiteľ. Dve celkom odlišné bojiská. Ako sa tieto vaše dve profesijné osobnosti dokážu dopĺňať na ďalšom poli, a to vo vašej výrobe?
Miro: Všetko je to o vytvorení celkových okruhov zodpovedností, ktoré máme podelené a o ktoré sa jednotlivo vo firme staráme. Ako sme rástli ako firma, ale aj ako osobnosti, prirodzene sme si delili medzi sebou prácu. Niekedy jednoducho tak, ako to logicky vyplývalo, inokedy preto, že jeden z nás mal pre danú prácu lepšie predpoklady. Aj keď každý z nás vie, čo má vo firme na starosť, všetky dôležité rozhodnutia preberáme vždy spolu, niekoľkokrát sa k nim vraciame a až následne sa rozhodujeme. Za naším úspechom je skôr to, že spolu dokážeme vychádzať ako ľudia a vždy sa o problémoch dokážeme otvorene baviť, pretože sme nielen kolegovia, ale hlavne kamaráti (úsmev).
Ste kamaráti z detstva, ktorí to riskli a pustili sa do spoločného biznisu. Keď zhodnotíte spätne toto rozhodnutie, išli by ste do toho znova? Neublížilo to vášmu vzťahu?
Juraj: Trefná otázka. Toto rozhodnutie neľutujeme! Nášmu kamarátstvu to určite neublížilo, skôr naopak. Jeden druhého vnímame ako súčasť rodiny. Už roky sme v intenzívnom kontakte a o svojich životoch vieme prvé a posledné. Čo sa týka tých rozhovorov, je pravda, že väčšina našej komunikácie je o práci, a to častokrát aj vo voľnom čase. Je to zrejme prirodzená pracovná deformácia. Ale keď na to príde, vždy vycítime, že niečo nie je v poriadku. Sami začneme súkromnú debatu a dokážeme si vzájomne pomôcť. No stále spolu radi zájdeme na dovolenku, alebo len tak na drink.
My vieme, že sirupy nesú názov po oblasti, odkiaľ pochádzate a kde sídli vaša firma. Aj vďaka vám som si vygooglila túto krásnu časť Slovenska. My však teraz sedíme v Bratislave, kde aj žijete. Nechceli ste firmu presťahovať?
Miro: Na začiatku sme si dali „desatoro“ vecí, ktoré chceme dodržiavať aj po čase. Aby sme sa vďaka nim vedeli vrátiť vždy na začiatok, keď sme mali iba vízie a plány. Jeden bod z toho všetkého bol, že vždy ostaneme vyrábať produkty tam, odkiaľ pochádzame. Aby sme vedeli ďalej rozvíjať región a zamestnávať čo najviac ľudí.
Zostáva vám 41% na dočítanie.