V devätnástom storočí v Európe alebo severnej Amerike obezita rozhodne nebola taká rozšírená ako dnes. A na iných miestach sveta, v menej rozvinutých krajinách, ju nenájdeme ani teraz. Kmeň lovcov a zberačov Hadza v Tanzánii ňou netrpia, ani krováci z kmeňov San alebo Kung v Kalahari.
Ako rozdiel objasniť? Všeobecne rozšírené vysvetlenie si všíma fakt, že s ekonomicko-sociálnym rozvojom spoločností sa ľudia jednoducho prestávajú hýbať. Viac času presedíme. Preto spálime menej kalórií, preto priberáme. Trend sa tak zhoršil a tento mechanizmus zosilnel natoľko, že západná civilizácia musela priznať, že obezita je jedným z jej najťažších zdravotných problémov.
Štúdia tímu evolučného biológa a experta na svetové zdravie Hermana Pontzera sa túto linku rozhodla preveriť. Bola to rozsiahla práca. Podieľalo sa na nej vyše osemdesiat odborníčok a odborníkov, do svojho veľkorysého výskumu zahrnula vyše 4 200 ľudí, vo vzorke nechýbali manažéri z Nórska ani muži a ženy z afrických kmeňov žijúcich tradičným štýlom.
Zahrnula celkom tridsaťštyri krajín našej planéty. Štúdia, ktorá vyšla v magazíne PNAS, prináša zaujímavé pohľady na fungovanie metabolizmu, limity cvičenia a cesty, ako obezite čeliť účinne.
Prekvapenie: krovák aj úradník spáli toľko isto kalórií
Základnou otázkou výskumu bolo, koľko kalórií jeho účastníci a účastníčky denne spotrebujú.
Zostáva vám 69% na dočítanie.
